Dejiskom výročnej konferencie Asociácie európskych univerzít (EUA – European Universities Association) sa v tomto roku stala Univerzita v Zürichu, ktorá 5. apríla 2018 privítala 350 delegátov z vyše 40 krajín. Na pôde zürišskej univerzity sa stretli najvyšší predstavitelia európskych univerzít, ktorí formou plenárnych prednášok a rokovaní v špecializovaných subsekciách vyjadrovali svoje názory na aktuálne trendy vo vývine a smerovaní pôsobenia univerzít v európskom i celosvetovom kontexte a ponúkli riešenia aktuálnych problémov, ktoré v súčasnosti trápia akademickú komunitu v Európe i vo svete.

Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre z poverenia rektora UKF prof. Ing. Ľubomíra Zelenického, CSc., reprezentovala prorektorka UKF pre zahraničné vzťahy prof. PhDr. Gabriela Miššíková, CSc. Jej prostredníctvom sa UKF v Nitre ako právoplatný člen asociácie zúčastnila jednak Generálneho zhromaždenia EUA ako aj širšieho rokovania konferencie. Spolu s UKF v Nitre sa na konferencii zúčastnili predstavitelia desiatich slovenských univerzít, vrátane prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie a zástupkyne MŠVVaŠ SR.

Konferenciu otvoril prezident Asociácie európskych univerzít Rolf Tarrach a následne hostí privítal rektor Univerzity v Zürichu prof. Michael Hengartner. Vo svojom príhovore zdôraznil, že Zürich je po Bruseli druhým domovom EUA, keďže 20 % obyvateľov Švajčiarska sú cudzinci a v samotnom Zürichu je tretina obyvateľov cudzincov. Vo Švajčiarsku žije veľká komunita nemecká, francúzska a talianska, preto sa Švajčiari považujú za otvorený národ, a tak vidia aj svoju ekonomiku. V tomto zmysle možno aj Zürich pokladať za otvorené európske mesto.

Problematiku konferencie rámcovo predstavili plenárne prednášky, ktoré pripravili kontext pre užšie zamerané diskusie a rokovania v subsekciách. Za všetky spomeňme aspoň hlavnú plenárnu prednášku pani Ulrike Felt, dekanky Fakulty vied a technológií a prezidentku platformy Zodpovedný výskum a inovácie v akademickej praxi Univerzity vo Viedni s názvom Transformácia európskych univerzít: nové chápanie angažovanosti a zodpovednosti. Prof. Ulrike Felt identifikovala problémy chápania angažovanosti univerzít a položila prítomným zásadné otázky, na ktoré treba hľadať odpovede. Napríklad, v akej spoločnosti vlastne žijeme? V inovatívnej, ktorá podporuje vznik technických vied a chce ich vidieť ako jadro budúceho rozvoja? Alebo experimentálnej, ktorá chce, aby spoločnosť nielen zostala otvorená, ale aby preberala, prijímala a rozvíjala skúsenosti všetkých členov spoločnosti. Ako tieto postoje formujú súčasnú akademickú kultúru? Aké sú špecifiká univerzít, ktoré sa chápu ako kľúčové inštitúcie modernej vedomostnej spoločnosti? Ako sa vysoké očakávania voči univerzitám (napr. univerzita ako hnací motor ekonomického rastu, úloha univerzít pripraviť kvalitnú pracovnú silu, sústavne napredovanie vo vede a výskume, čo najlepšie umiestnenie v rankingoch, a pod.) podieľajú na vytváraní napätia v akademickom prostredí. Prednášajúca identifikovala tri hlavné línie výziev, ktorým v súčasnosti univerzity musia čeliť: 1) udržanie integrity, akademických hodnôt, socializácie a výskumu pod neustálym tlakom prostredia, 2) otvorenosť a dôvera v kontexte obmedzeného chápania súťaživosti a striktne vymedzených ideálov kvality, 3) angažovanosť (v spoločnosti a naprieč disciplínami) vo vzťahu k pomerne úzko vymedzeným ideálom efektivity a produktivity.

Svoje bohaté skúsenosti s oblasti zodpovedného výskumu, otvorenej vedy, publikovania prostredníctvom „open access“ a pod. sprostredkovala prof. Ulrike Felt aj v subsekcii venovanej otázkam etiky vedy a výskumu. Poukázala na praktiky procesov „peer review“, na využívanie i zneužívanie posudzovateľskej praxe, v krátkosti sa zmienila o „dobrých“ a „zlých“ vedeckých časopisoch, o fiktívnych spoluautoroch, o plagiátorstve, ba aj o tom, že spravidla mimoriadne šikovní doktorandi a mladí vedeckí pracovnici zažívajú stres, ohrozujúci ich mentálne zdravie. V diskusii sa otvorene hovorilo o mnohých ďalších aspektoch, ktoré sa priamo tykajú pôsobenia každého vedca a univerzitného pedagóga.
O potrebe kodifikovať a monitorovať akademické slobody hovoril dekan a prorektor Stredoeurópskej univerzity v Budapešti, prof. Liviu Matei. Za základné akademické hodnoty sa vo všeobecnosti považujú pravda, sloboda (slobody), excelencia a relevantnosť. Výpočet akademických slobôd sa líši podľa jednotlivých univerzít, ich sumarizáciou možno získať pomerne dlhý zoznam univerzitných akademických hodnôt: inkluzívnosť (komplexnosť, komprehenzívnosť), spravodlivosť, kreativita, neutíchajúce ambície, variabilita a diverzita, uznávanie a propagovanie národnej identity, otvorená spoločnosť a pod. Za najdôležitejšie univerzitné akademické hodnoty v čase meniacej sa Európy prítomní svorne označili pravdivosť a čestnosť, kolegialitu, spoluprácu a akademickú solidaritu. Ukázalo sa, že európsky model autonómie univerzít je kodifikovaný v materiáloch a monitorovaný inštitúciami EUA, avšak, hoci univerzity akademické hodnoty proklamujú (častokrát aj na svojich logách), tieto nie sú kodifikované ani monitorované. Prítomní sformulovali návrh, aby príslušné výbory Európskej komisie, EUA, Manga Charta Observatory a ďalšie kodifikovali akademické slobody, čo by bolo východiskom pre kodifikáciu a monitorovanie ostatných akademických hodnôt.

Na konferencii odzneli mnohé viac či menej špecifické avšak vysoko odborne spracované a profesionálne prezentované prednášky, ktoré podnietili inšpiratívne diskusie a zanietené debaty.

Výnimočný dojem z Výročnej konferencie Asociácie európskych univerzít 2018 umocnili krásne priestory zürišskej univerzity, ktorej architektúra a celkový dizajn kombinujú historické prvky s najmodernejšími technickými vymoženosťami. Zostáva si len želať, aby sa prezentované múdre myšlienky a konštruktívne návrhy premietli aj do akademického prostredia slovenských univerzít.

Autor textu a fotografií: prof. PhDr. Gabriela Miššíková, CSc., prorektorka pre medzinárodné vzťahy