Úcta k zemi ako zdroju života a našej identity

Výtvarné korene má na Spiši

Rodák z Popradu Tomáš Turzák vyštudoval Strednú pedagogickú škole v Levoči. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, kde od roku 2002 študoval pod vedením akademických maliarov a pedagógov Jozefa Dobiša, Róberta Bielika, Daniela Szalaia, Oľgy Felixovej a Sone Hrivňákovej. Dejiny umenia absolvoval u doc. PhDr. Adriany Réckej, PhD. Absolutórium na PF UKF v odbore pedagogika – výtvarná výchova zavŕšil v roku 2007.

Náš kolega je príslušníkom rodiny talentovaných výtvarníkov Turzákovcov. Jeho starý otec Samuel bol známym maliarom Tatier, jeho syn a Tomášov otec Miloslav je uznávaný maliar Spiša. Ich vplyv na vnuka a syna je nepopierateľný – nadanie, láska k výtvarnému umeniu aj rodnému kraju sa prirodzenou cestou preniesli do tretej generácie.

Maľovanie ako forma psychohygieny

Aktuálna výstava Slovenské pastorále II. je podľa slov autora podobne ako jej „jednotka“ poctou krajine, prírode a kultúrnemu dedičstvu Slovenska. „Moja tvorba je dlhodobo založená na úcte k prírodným hodnotám, ktoré človeka presahujú, no sú zároveň každodennou súčasťou jeho života. Festival Agrofilm zdôrazňuje trvalo udržateľný rozvoj, vzťah človeka k pôde, krajine a prostrediu – a presne tieto hodnoty sa premietajú aj do mojich obrazov. Ide o spoločný menovateľ – úcta k zemi ako zdroju života a identity nás všetkých,“ priblížil PaedDr. Tomáš Turzák, PhD., priesečníky tematiky festivalu aj jeho umeleckého vyjadrenia.

Výstava predstavuje kolekciu 27 nových obrazov z posledného roka a pol. Tematicky nadväzujú na slovenskú krajinu – od Tatier cez Spiš až po Nitru. Objavujú sa v nich krajinné scenérie, sakrálne témy ako Dražovský kostolík či Nitriansky hrad, ale aj voľná krajina.

„Farebnosť je pestrá, harmonická, často kontrastná, so zreteľným dôrazom na svetlo a priestor. Tvorím technikou akrylu nanášaného špachtľou a modelovacími pastami. Farba tak získava trojrozmernú štruktúru a priestorovú hĺbku. Plochy rád harmonizujem a štylizujem – nie je to vždy o realistickom zobrazení, ale o vnútornom prežitku a dojme,“ vysvetlil výtvarník pozadie tvorby svojich diel, ktoré vznikajú najmä v jeho ateliéri v Branči, kde žije aj s rodinou.

 

Proces vzniku jedného obrazu trvá niekoľko dní až týždňov. Autor maľuje vtedy, keď je na to čas a priestor. „Deti sú často so mnou v ateliéri, keď maľujem. Od malička je to pre ne prirodzené prostredie, ktoré rešpektujú, a mám z toho radosť. Verím, že aspoň jedno z nich bude predstavovať pokračovanie rodinnej tradície ako štvrtá generácia výtvarníkov v rodine,“ dúfa umelec, pre ktorého je maľovanie popri práci odborného asistenta na Katedre pedagogiky UKF formou psychohygieny. „Tvorím najčastejšie vo večerných hodinách alebo počas víkendov. Veľkou oporou je mi rodina – manželka, syn Matúš a dcérka Alžbetka.“

Vianočný umelecký projekt troch generácií

Výstava Slovenské pastorále II. priamo nadväzuje na spomínanú výstavu Slovenské pastorále I. z januára 2024. Zachováva jej myšlienkovú líniu, no posúva ju ďalej.

„Kým prvá výstava bola predovšetkým o práci so štruktúrou a tvarom, táto druhá sa sústreďuje na kontrasty – farebné aj tematické – teda na spojenie mojich dvoch domovov, tatranského a nitrianskeho regiónu. Vnímam ju ako syntézu dvoch svetov, ktoré ma formovali – kraj detstva a kraj pracovného i rodinného života,“ skonštatoval výtvarník s tým, že tematika novej výstavy sa rozšírila – viac sa otvára nitrianskemu regiónu a jeho krajinným scenériám. Čo sa týka techniky, autor zostáva pri akrylovej technike a špachtli, ale posúva hranice štruktúry, vrstvenia a modelácie.

„Zároveň už pracujem aj s podkladovou farbou, ktorá následne určuje celý charakter obrazu. Dá sa povedať, že výstava je farebne aj priestorovo odvážnejšia než prvá časť cyklu.“

Slovenské pastorále II. sú Turzákovou už 27. autorskou a kolektívnou výstavou a druhou v tomto roku. Poslednú výstavu mal v Galérii Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach.

„Doteraz som vystavoval doma aj v zahraničí – v Poľsku, Česku či Chorvátsku. Významnou udalosťou bola výstava v Slovenskom inštitúte vo Varšave v roku 2022. Na jar 2026 plánujem úplne nový projekt – opäť výstavu v Synagóge v Nitre, tentoraz však v spolupráci s výborným výtvarníkom a umeleckým kováčom Vladislavom Leštachom. Bude to o hľadaní svetla v plošnej maľbe a v plastike v priestore,“ prezrádza náš kolega svoje najbližšie umelecké plány.

„Ďalší veľký projekt by mal nasledovať počas Vianoc 2026 v Tatranskej galérii v Poprade. Mal by byť návratom k rodinnej tradícii, kde sa po prvýkrát v histórii spoja tri generácie výtvarníkov našej rodiny – starý otec (in memoriam), otec pri príležitosti okrúhleho jubilea 70 rokov a ja.“

Rovnováha medzi racionalitou a emocionalitou

S novými plánmi a projektmi v tvorbe idú ruka v ruke aj možnosti skúšania nových výrazových prostriedkov a hľadanie novej inšpirácie. Ako PaedDr. Tomáš Turzák, PhD., vraví, experiment je pre neho prirodzenou súčasťou tvorby.

„Stále mám v hlave témy, ktoré ešte čakajú na svoje spracovanie. Fascinuje ma práca s hmotou a svetlom – možno raz posuniem moju maľbu ešte viac do reliéfu alebo do kombinácie s inými médiami. Baví ma objavovať nové výrazové možnosti farby a jej vrstvenia, obzvlášť teraz, keď intenzívne pracujem aj s farebným podkladovým gessom.“

Voľná výtvarná tvorba a hľadanie nových spôsobov sebavyjadrenia prirodzene súvisia s autorovým pedagogickým a vedeckým pôsobením na akademickej pôde. Tieto dve roviny sa podľa neho vzájomne dopĺňajú.

„Ako pedagóg učím študentov tvorivo pristupovať k vyučovaniu. To sa snažím prenášať aj do svojej pedagogickej profesie, rovnako ako do maľovania. Vedecká práca prináša systematickosť a presnosť, maľba zase voľnosť a spontánnosť. Spolu tvoria rovnováhu medzi racionalitou a emocionalitou, ktorá ma formuje ako človeka aj ako učiteľa,“ vysvetlil pedagóg UKF.

 

Osobný prežitok situácií, miest a tvarov

Život a dielo autora, ktorý má na konte 27 výstav a študijné pobyty na univerzitách v Rakúsku, Portugalsku a Litve, návštevníkom vernisáže priblížila kurátorka PhD. Marta Hučková Kocianová. Ako vo svojom príhovore uviedla, Slovenské pastorále, ale i Nitrianske, sa pre výtvarníka Tomáša Turzáka stali prienikom k monumentalizácii dvoch pre neho výnimočných lokalít – regiónu Tatier a Nitry. V prvom z nich sa narodil, prežil detstvo, čas mladosti a študijné roky, druhý mu tiež poskytol ambície v prehlbovaní a rozširovaní intelektuálnych vedomostí na pôde UKF v Nitre. Nitra sa stala jeho druhým domovom, v ktorom žije, pedagogicky a tvorivo pôsobí už vyše dve dekády s veľkou podporou svojej rodiny.

„Tomáš Turzák maľuje vždy s plným nasadením vtedy, keď môže dávať zo seba všetko, čo momentálne cíti a vidí, čo ho inšpiruje k umeleckej výpovedi. Prvý impulz býva motivujúci. Proces prípravy, hľadanie najadekvátnejších spôsobov vyjadrenia myšlienok, čas, v ktorom sa téma zvnútorňuje, sú pre neho rovnakým pôžitkom i trýzňou ako samo maľovanie,“ konštatuje PhDr. Marta Hučková.

„Priestor je v jeho tvorbe neohraničená a nekonečná veličina. Farbu ako výrazový prostriedok uznáva nie v jej hladkom, plošnom rozvrhu, ale v štrukturálnom rozložení, a tým pôsobí trojdimenzionálne. Výrazná expresívnosť jeho diel je podčiarknutá použitím silných, hrubých tvarov tvorených modelovacími pastami. Autor plochy farebne a tvarovo harmonizuje a štylizuje. Snaží sa do plátien vkladať úctu k rodnej krajine, prírode a kultúrnemu dedičstvu. Zjednodušeným tvaroslovím diel zvýrazňuje osobný prežitok situácií, miest a tvarov.“

• Fotogaléria

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií

Foto: PhDr. Peter Volešíni, PaedDr. Tomáš Turzák, PhD.

 

Uverejnené: 14. októbra 2025