V dňoch 16. – 17. októbra 2025 sa v konferenčnej sále Krajského úradu Juhočeského kraja v Českých Budějoviciach (Česko) konala medzinárodná vedecká konferencia na tému Evropa bez hranic: Výzvy globální a vnitřní bezpečnosti EU. Konferenciu pod záštitou Európskeho parlamentu, ministra vlády Českej republiky pre európske záležitosti Martina Dvořáka, hajtmana Juhočeského kraja Martina Kubu a primátorky Štatutárneho mesta České Budějovice Dagmar Škodovej Parmovej zorganizovala Vysoká škola evropských a regionálních studií v Českých Budějoviciach. Po privítaní účastníkov konferencie a úvodných pozdravoch zo strany námestníka ministra pre európske záležitosti, predstaviteľa Juhočeského kraja, primátorky mesta a rektora vysokej školy odzneli štyri bloky prednášok zameraných primárne na problematiku vnútornej a vonkajšej bezpečnosti Európskej únie.

 

Prednášajúci z Česka, Slovenska, Poľska a Ukrajiny sa vo svojich príspevkoch zamerali na aktuálne bezpečnostné hrozby, riziká a výzvy, ktoré stoja pred Európskou úniou a jej členskými krajinami a ktoré musia v záujme zaistenia svojej bezpečnosti a obrany a ochrany svojich občanov riešiť. Na základe osobného pozvania organizátorov konferencie vystúpil v úvode druhého bloku prednášok so svojím príspevkom aj doc. Ing. Radoslav Ivančík, PhD. et PhD., MBA, MSc., z Katedry filozofie a politológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Menovaný sa vo svojom vystúpení na tému Bezpečnostná architektúra Európy v multipolárnom a nestabilnom svete: výzvy, limity a perspektívy zameral na transformáciu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky po roku 2022 v kontexte prebiehajúcich zásadných geopolitických zmien, rastúcej multipolárnej konkurencie a zvyšujúcej sa bezpečnostnej nestability a neistoty.

Doc. Ivančík poukázal na to, ako ruská invázia na Ukrajinu zásadným spôsobom narušila európsky bezpečnostný poriadok a stala sa impulzom pre posilnenie strategickej autonómie Európskej únie, modernizáciu ozbrojených síl jej členských štátov, zlepšenie interoperability a rozvoj technologickej a priemyselnej základne prostredníctvom viacerých nástrojov a iniciatív. Identifikoval tri hlavné dimenzie transformácie – strategickú, operačnú a technologickú – a zároveň poukázal na politické a ekonomické obmedzenia hlbšej integrácie v bezpečnostných a obranných záležitostiach vrátane rozdielov vo vnímaní hrozieb zo strany jednotlivých členských štátov. V závere svojho vystúpenia načrtol možné perspektívy a scenáre budúceho vývoja bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie, pričom zdôraznil, že kvalitatívne vyššia úroveň európskej bezpečnosti a obrany bude závisieť najmä od schopnosti členských štátov prekonať vnútorné rozpory a vytvoriť jednotný strategický rámec, ktorý premení rastúce investície na efektívnu kolektívnu kapacitu v multipolárnom a nestabilnom vete.

Text a foto: Katedra filozofie a politológie FF UKF

 

Uverejnené: 20. októbra 2025