V príjemnej symbióze rôznych druhov umenia sa nieslo podujatie Medzi svetlom a svetom, ktoré sa konalo 5. marca 2026. Nitriansku Synagógu poctilo hojnou návštevou množstvo milovníkov umenia, ktorí si nenechali ujsť vernisáž výstavy diel PaedDr. Tomáša Turzáka, PhD., a Mgr. Vladislava Leštacha. Rozprávanie oboch umelcov a prehliadku výstavy doplnili hudobné vystúpenia klaviristu Jozefa Bubnára a speváčky Kataríny Šillerovej, bývalej žiačky Tomáša Turzáka. Výstavu pripravili autori v spolupráci s Mestom Nitra, potrvá do 30. apríla 2026.

Tomáš Turzák (*1984) a Vladislav Leštach (*1977) sú umelci s originálnym rukopisom, navyše sú úspešnými absolventmi UKF a dokonca aj rodinne spriaznení – sú bratranci. Kým Leštachove práce majú v Nitre svoju premiéru, s Turzákovými dielami sa priaznivci umenia mohli zoznámiť už prv, napríklad v autorských výstavách Slovenské pastorále I. a II., ktorými sa predstavil v Synagóge (2024) a tiež v rámci medzinárodného festivalu Agrofilm 2025 na pôde NPPC v Lužiankach. Obe výstavy boli podľa autora poctou krajine, prírode a kultúrnemu dedičstvu Slovenska.

Dr. Tomáš Turzák je rodákom z Popradu, absolventom Strednej pedagogickej školy v Levoči. Vysokoškolské štúdium v odbore pedagogika – výtvarná výchova ukončil v roku 2007 na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, kde študoval pod vedením akademických maliarov a pedagógov Jozefa Dobiša, Róberta Bielika, Daniela Szalaia, Oľgy Felixovej a Sone Hrivňákovej. Dejiny umenia absolvoval u doc. PhDr. Adriany Réckej, PhD., univ. prof. Momentálne je zamestnancom Katedry pedagogiky PF UKF a lektorom v oblasti didaktiky výtvarnej výchovy. Náš kolega je už treťou generáciou talentovaných výtvarníkov Turzákovcov – úspešne kráča v šľapajach otca i starého otca, obdarený veľkou dávkou talentu, nadšenia a lásky k výtvarnému umeniu i rodnej krajine. 

Pomyselná ulička medzi dvoma svetmi
Výstava prác Medzi svetlom a svetom je prvou spoločnou výstavou Tomáša Turzáka a Vladislava Leštacha. „Poznáme sa vlastne celý život. Vyrastali sme v prostredí, kde bolo výtvarné umenie úplne prirodzenou súčasťou života. V mladosti nás formovala atmosféra ateliéru, vôňa farieb aj rozhovory o umení. Môj otec aj Vladov otec sú výtvarníci a máme spoločného starého otca, ktorý bol známym maliarom Tatier,“ prezrádza Tomáš Turzák.

Je podľa neho možno trochu paradoxné, že spoločnú výstavu majú až teraz. Myšlienka na ňu v nich dozrievala postupne. Už dlhšie sa obaja rozprávali o tom, že by bolo zaujímavé postaviť vedľa seba dva rôzne umelecké prístupy – maľbu a kovový objekt – a sledovať, aké napätie alebo dialóg medzi nimi vznikne.

„Dlho sme tiež hľadali priestor, ktorý by dokázal prirodzene spojiť naše – na prvý pohľad dosť odlišné – spôsoby výtvarného vyjadrenia. Nakoniec nás spojila práve Synagóga v Nitre. Jej silná atmosféra, svetlo a architektúra vytvorili ideálne a veľmi špecifické prostredie pre dialóg medzi maľbou a priestorovým objektom,“ vysvetlil Dr. Turzák.

Spoločným menovateľom výstavy je podľa Tomáša Turzáka práve svetlo. V jeho obrazoch je svetlo súčasťou krajiny – formuje atmosféru Nitry aj Tatier, zvýrazňuje tvary a náladu miesta. U Vlada Leštacha je svetlo priamo súčasťou objektu – láme sa na kovových plochách, mení sa s pohybom diváka a reaguje na priestor. Celá výstava je vlastne hra medzi dielami, priestorom a divákom.

Tomáš Turzák sa v Synagóge predstavuje 24 obrazmi z posledných troch rokov. Pracuje najmä s akrylom na plátne a často používa aj modelovaciu pastu, ktorá vytvára výraznú štruktúru povrchu.

Kov ho lákal už od detstva
Vladislav Leštach je absolventom odboru umelecké kováčstvo na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Po jej skončení prijal miesto ako pedagóg na ZUŠ-ke v Poprade, no po niekoľkých rokoch si vzhľadom na zmenu v zákonoch musel doplniť štúdium, tak sa prihlásil na našu univerzitu. Štúdium na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy PF UKF v Nitre ukončil v roku 2007.

„Bola to skvelá skúsenosť, rád na ňu spomínam, pretože ma učili výborní pedagógovia – Jozef Dobiš, Ľubomír Zabadal, Daniel Szalai, Jozef Baus, Adriana Récka... Štúdium mi poskytlo dôležité teoretické vedomosti i praktické zručnosti, a tiež ma orientovalo na moderné médiá. Najprv som sa tomu ako zemitý remeselník bránil, ale s odstupom času to hodnotím ako dobrú skúsenosť,“ povedal Vladislav Leštach. 

Aktuálna spoločná výstava, jeho prvá veľká mimo regiónov Poprad a Kežmarok, je dôkazom jeho novej umeleckej orientácie. Prináša 25 prác z posledných troch rokov. Kovové objekty sú variabilné, kinetické, mnohé majú zabudovaný zdroj svetla, prinášajú surealistický, dadaistický prvok, hravú imagináciu.

„Je to môj návrat k železu, môj splnený detský sen. Ja sa venujem aj plastike, asambláži, maľbe, novým médiám, grafike či ilustrácii, ale kov ma láka najviac. Svetlo je v Tomášových prácach úplne nosné, ale v podstate aj v mojich dielach, pretože okrem toho, že je v nich aj fyzické svetlo, ponúkajú hru so svetlom v danom priestore a čase,“ uviedol k svojej tvorbe Mgr. Leštach.

Keďže rád recykluje, vo väčšine svojich prác využíva odpad. Kovošrot je pre neho úžasnou studnicou materiálu. „Chodím tam na týždennej báze, niekedy nenájdem nič a niekedy doslova poklad,“ prezradil umelec svoj najväčší zdroj surovín – železa, nerezového plechu, uhlíkovej ocele. Často na umelecké diela pretvára napr. aj kompresné expanzné nádoby, ktoré pôvodne slúžili na udržiavanie tlaku vody či plynu. Tie často perforuje, lebo majú obrovskú škálu tvarov a dá sa s nimi krásne pracovať. Kov však vo svojich objektoch často spája aj s keramikou, plastom, laminátom, sklom či pórobetónom. Z motívov v jeho prácach divák objavuje najmä prírodné či figurálne námety so štylizovanými polohami, niekedy si konkrétnu inšpiráciu nadiktuje samotný charakter materiálu.

Fenomén svetla
Kurátorkou výstavy je PhDr. Marta Hučková Kocianová. Podľa jej slov obaja umelci predstavujú vo svojich dielach fenomén svetla v prepojení so svetom. Kým Turzák vtlačil op-artovú pečať do maľby, Leštach svetlo prenáša do svojho programu dynamického konštruktivizmu, postaveného na syntéze formy, svetla a pohybu.

„Pre maliara Tomáša Turzáka je svetlo a tieň ´ako štetec´; stáva sa pre neho nástrojom na vyjadrenie emócií, kde tieň prináša tajomstvo a svetlo odhaľuje krásu v motivickej skladbe diel s tatranskou tematikou a motívmi Nitry. U Vladislava Leštacha svetlo v kinetických objektoch dôsledným využitím iluzívneho i reálneho pohybu a lomu svetla povyšuje jeho objekty na poetické metafory oslavujúce civilizáciu a techniku,“ skonštatovala PhDr. Marta Hučková Kocianová.

Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií