Dávid Demko sa pre archeológiu narodil
Nedávno svet obletela správa o úžasnom archeologickom objave v severnom Laose. Na tzv. Planine džbánov medzinárodný tím archeológov otvoril jeden z tisícok obrovských kamenných džbánov, ktoré tu ležia už celé veky. V jeho vnútri objavili spolu s rôznymi predmetmi aj kostrové pozostatky takmer 40 ľudí, ktoré aj napriek podrobnému skúmaniu stále ponúkajú nové otázky. Archeológovia pracovali v Laose aj na iných lokalitách, ktorých skúmanie vynieslo na svetlo sveta ďalšie unikátne nálezy.
Na výskume sa okrem vedcov z James Cook University, Australian National University, University of Sydney, Field Museum v Chicagu, University of Tübingen, CNRS podieľal aj Dávid Demko zo Slovenska, bývalý študent Katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.
Historik alebo archeológ?
Rodák z Nižnej Hutky, malej dediny neďaleko Košíc, začal na našej univerzite študovať v akademickom roku 2020/2021, magisterské štúdium ukončil v akademickom roku 2024/2025. Ako sa nášmu úspešnému absolventovi podarilo stať sa súčasťou prestížneho zahraničného archeologického výskumu a na čom konkrétne sa v rámci neho podieľal? Na túto otázku, ale aj na mnohé ďalšie, týkajúce sa jeho motivácie k výberu archeológie, rokov štúdia na našej škole či obdobia zbierania poznatkov a skúseností doma aj v zahraničí, nám odpovedal sám Mgr. Dávid Demko.
Ako vraví, už od malička mal silný vzťah k minulosti, histórii či tradičným kultúram. Veľmi rád si pozeral a neskôr čítal knihy a encyklopédie o týchto témach. Keď mal asi 12 rokov, povedal si, že keď raz bude veľký, tak sa stane buď historikom, alebo archeológom.
„V 16 rokoch sa mi ako dobrovoľníkovi – vtedy študentovi súkromného osemročného gymnázia na Dneperskej 1 v Košiciach – naskytla skvelá príležitosť zúčastniť sa archeologického výskumu pravekej osady a pohrebiska, ktorý prebiehal v susednej dedine. Ostal som tam niekoľko týždňov a bolo rozhodnuté – keď budem veľký, budem archeológ,“ spomína Dávid s úsmevom na svoje „archeologické začiatky“.
Od tohto pamätného leta už nikdy nezažil ďalšie letá bez terénnych výskumov. Na spomínanej lokalite pracoval aj počas ďalších rokov, spoznával archeológov a archeologickú prax, neskôr už začal pracovať aj na ďalších lokalitách.
„A stále som si čítal o minulosti... Problém ale bol v tom, že čím viac som vedel, tým viac otázok vznikalo. Niektoré témy neboli riešené do hĺbky, a čo je najhoršie, na niektoré moje otázky zatiaľ ešte nikto nenašiel odpovede. Práve táto zvedavosť bola jednou z mojich motivácií študovať tento odbor a poháňa ma aj dnes,“ prezradil Dávid k svojmu výberu štúdia i povolania. Archeológia je podľa neho pomerne neortodoxný odbor a rozhodne má istý nádych romantiky a vzrušenia, aj keď väčšina podrobnej a systematickej práce v teréne či laboratóriu má pomerne prozaický ráz.
Štúdium na UKF plné poznatkov a zážitkov
Dávid, ktorý sa doposiaľ podieľal na mnohých zaujímavých výskumoch u nás aj za hranicami, získal solídne základy z archeológie na našej univerzite. Na štúdiá v Nitre spomína rozhodne len v dobrom.
„Hovorí sa, že študentské časy sú najlepšie roky života. Zatiaľ nie som taký starý, aby som to vedel zhodnotiť, ale na štúdium na UKF spomínam rád. Z profesionálneho hľadiska mi otvorilo dvere k novým zdrojom informácií, ale aj k spôsobom, ako si tie informácie získam sám analýzou materiálu. Taktiež mi štúdium na Slovensku zabezpečilo znalosť kultúr a pravekých tradícií v tomto konkrétnom regióne, čo je v archeológii dosť dôležité, keďže miestami sú medzi rôznymi oblasťami veľké rozdiely,“ hodnotí Dávid svoje vysokoškolské štúdium, ktoré mu otvorilo dvere do sveta aj iným spôsobom.
„UKF mi bola vždy oporou pri vybavovaní zahraničných stáží a rôznych Erasmus mobilít, ktoré som po skončení pandémie covidu využíval naozaj naplno a odporúčam to všetkým študentom, ktorí majú tú možnosť.“
Štúdium mu dalo tiež krásne zážitky a dobrých kamarátov: „Taký archeologický výskum, na ktorom sa stretnú študenti z rôznych ročníkov, vie naozaj stmeliť kolektív a vytvoriť množstvo zábavných historiek“.
O tom, že štúdium archeológie bolo pre Dávida tou najsprávnejšou voľbou, svedčia aj slová vedúcej Katedry archeológie FF UKF, doc. Mgr. Zuzany Borzovej, PhD., ktorá na neho spomína len v tom najlepšom. „S radosťou sledujem kroky našich šikovných absolventov, ku ktorým patrí aj Mgr. Dávid Demko. O tom, že je archeológia jeho skutočnou vášňou, svedčili už počas školy jeho skvelé výsledky, prvenstvo na ŠVOUČ a neustála chuť pracovať na výskumoch a rôznorodých projektoch. Dávid nezaháľal ani po promóciách – má za sebou cenné zahraničné absolventské stáže v Budapešti a v Bordeaux a momentálne sa pripravuje na doktorandské štúdium. Som rada, že máme takýchto absolventov, ktorí vo svojom odbore napredujú a robia Katedre archeológie FF UKF skvelé meno,“ neskrývala hrdosť docentka Borzová.
Absolventské stáže v Maďarsku a Francúzsku
Dávid Demko štúdium archeológie na UKF ukončil pomerne nedávno, len pred rokom. Nielen po absolvovaní školy, ale už počas štúdia bol aktívny v mnohých smeroch.
Dávid Demko štúdium archeológie na UKF ukončil pomerne nedávno, len pred rokom. Nielen po absolvovaní školy, ale už počas štúdia bol aktívny v mnohých smeroch.
„Už počas dokončovania diplomovej práce a počas prípravy na štátnice som pracoval na záchrannom výskume pri stavbe fabriky Volvo pri Valalikoch a hneď po ukončení štúdia som v tejto práci pokračoval. Našetril som si tak nejaké peniaze a v lete 2025 som sa vybral na mesačnú cestu do severnej Ázie. Po návrate sme sa s tímom z Archeologického ústavu SAV, študentmi z UKF, tiež jednou študentkou z Ameriky, s paleontológmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a s geológmi zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra vrhli na výskum Veľkej ružínskej jaskyne, najznámejšej jaskyne Ružínskeho krasu v Slovenskom rudohorí, neďaleko vodnej nádrže Ružín. Ďalšie mesiace po výskume som ešte pokračoval s triedením nálezov, písaním nálezovej správy a podobne,“ vymenúva Dávid svoje archeologické aktivity.
V novembri 2025 sa vybral na Erasmus absolventskú stáž na Eötvös Loránd University v Budapešti, kde sa metodologicky pripravoval na budúce plánované doktorandské štúdium a kde si zlepšoval svoje zručnosti pri analýze kamenných nástrojov, čo je jeho hlavné zameranie.
„V tom čase som tiež začal s analýzou archeologického materiálu, predovšetkým kamenných nástrojov, z jednej pravekej osady, nájdenej počas záchranného výskumu pod obchvatom Košíc. Väčšinu zimy 2025 som teda strávil štúdiom a analýzami na univerzite v Budapešti. Po skončení stáže som hneď odcestoval na pre mňa už druhú výskumnú expedíciu do Laosu, kde som strávil 5 týždňov. Po návrate som sa doma dlho neohrial, resp. neochladil :), vzhľadom k rozdielom v teplotách, a odišiel som do Francúzska na svoju druhú Erasmus absolventskú stáž v laboratóriu PACEA v Bordeaux. Tam som sa snažil osvojiť si určité veľmi konkrétne analytické zručnosti a prístupy, ktoré vyvíjajú tamojší vedci,“ pokračuje Dávid, ktorý získané schopnosti priamo tam aplikoval na archeologickom materiáli, ktorý vtedy v spolupráci s vedcami z AÚ SAV spracovával a tieto konkrétne výsledky plánujú publikovať.
„Súčasťou pobytu v laboratóriu v Bordeaux boli tiež časté sedenia, pri ktorých sme s ďalšími študentmi i s vedcami experimentálne opracovávali kameň a vytvárali kamenné nástroje. Stihol som tam precestovať tiež viacero slávnych jaskýň s pravekými maľbami. Momentálne som sa konečne trochu zastavil a vrátil sa na rodnú pôdu, kde sa venujem príprave na doktorát, experimentom so spracovaním kameňa, prieskumom zdrojov kamenných surovín, analýze archeologického materiálu v spolupráci s ďalšími archeológmi a v neposlednom rade tiež práci vo svojej záhrade. Privyrábam si aj ako sprievodca v Archeoskanzene a cez víkendy ako primáš v ľudovej kapele,“ uviedol Dávid dlhý zoznam svojich aktivít. Aktuálne má za sebou prijímacie pohovory na doktorandské štúdium, ktorému sa bude venovať od septembra 2026.
Osudové stretnutie s dobrodružným Austrálčanom
K výskumnej expedícii v Laose, ktorej výsledky zaujali svetovú laickú aj odbornú verejnosť, sa Dávid dostal akoby náhodou – vraví, že si ho ten výskum vlastne našiel sám.
K výskumnej expedícii v Laose, ktorej výsledky zaujali svetovú laickú aj odbornú verejnosť, sa Dávid dostal akoby náhodou – vraví, že si ho ten výskum vlastne našiel sám.
„V roku 2024 sme pracovali na výskume jaskyne Dzeravá Skala pri Plaveckom Mikuláši, na ktorom s nami spolupracoval aj austrálsky tím. V priebehu výskumu sa u nás na týždeň zastavil jeden austrálsky archeológ, ktorý poznal niektorých ľudí z nášho tímu. Bol to Nicholas Skopal, vedúci laoského archeologického výskumu, mimoriadne dobrodružný človek, kedysi slúžil v austrálskej armáde. V súčasnosti pôsobí ako archeológ na University of Sydney, ale aj cestuje do rôznych oblastí sveta, kde spolupracuje na najrôznejších projektoch,“ spomína Dávid na stretnutie s vedcom, ktorý ho neskôr prizval k spolupráci v medzinárodnom výskumnom tíme v Laose. Zhodou okolností má moravské korene, aj keď on sám už po česky nehovorí. Tentokrát cestoval z Konga do Českej republiky, a keďže Dávid s tímom pracoval na Záhorí, kde mal Skopal známych, tak sa tam vedec zastavil.
„Pri rozhovoroch nám rozprával o expedíciách, ktoré podniká do Laosu a o tom, že tam má mimoriadne zaujímavé lokality. To ma, samozrejme, nenechalo chladným a rozprával som sa s ním o tom s veľkým záujmom. Nikdy predtým som necestoval tak ďaleko a nevedel som si v tej chvíli celkom predstaviť, že by som mohol byť súčasťou niečoho takého veľkého. Nicholas Skopal si zase veľmi pochvaľoval naše zručnosti a skúsenosti s prácou v teréne a množstvo praxe, ktoré máme za sebou. Povedal, že ľudí ako my by rád privítal na jeho výskumnej výprave,“ vracia sa Dávid do minulosti spred dvoch rokov. Ako vraví, neuvažoval príliš dlho a vyjadril svoj jasný záujem. O chvíľu už boli dohodnutí, Skopal ešte dodal, že sa ozve o pár mesiacov s informáciami.
„Naozaj sa potom ozval, vyriešili sme potrebné detaily a v novembri 2024 som odcestoval. Dohodli sme si stretávací bod a miesto, ktorým bolo hlavné mesto Laosu, Vientiane.“
Výskum tam prebiehal na jeseň v roku 2024, ale Nicholas Skopal tam už predtým robil prieskumy v rámci svojho doktorátu, takže táto výprava do konkrétnej lokality nebola úplne prvá. V tomto čase tam práve bolo obdobie sucha, kedy sa výskumy dajú robiť najlepšie.
„Na tento výskum nadviazal ďalší päťtýždňový archeologický výskum – v januári a februári 2026, kedy sme preskúmali tri rôzne lokality. Na poslednej sme našli mimoriadne zaujímavé nálezy, a preto sa tam plánujeme vrátiť. Pravdepodobne budúci rok,“ poznamenal Dávid.
Do terénu išiel s palicou a mačetou
Počas jeho prvej expedície na jeseň v roku 2024 sa na archeologickom výskume v Laose podieľal najmä svojou terénnou praxou. Boli potrební skúsení ľudia, ktorí dokážu relatívne samostatne
pracovať v teréne a s tým mal skúsenosti. „Mal som tam na starosti vlastnú plochu s dvoma megalitickými kamennými džbánmi, ktorú som mal za úlohu preskúmať a zdokumentovať nálezy. Tiež som z vlastnej iniciatívy vykonal prieskum okolia za účelom nájdenia stôp bežného osídlenia. Výskum sa totiž veľmi koncentroval na pohrebné areály a na megality, ale mňa vždy zaujíma aj to, ako žili bežní ľudia. A o tejto oblasti sa vie veľmi málo, keďže pozornosť bola venovaná práve megalitom,“ hovorí Dávid, ktorý preto členom tímu navrhol, aby preskúmali okolité kopce. Boli poľnohospodársky obrábané a bola tu teda šanca nájsť na nich archeologické nálezy vyzdvihnuté na povrch orbou. Počas prieskumu skutočne našli stopy osídlenia na jednom kopci neďaleko megalitov, ktoré skúmali.
„Počas mojej druhej expedície začiatkom roka 2026 som okrem svojich terénnych skúseností a samotnou prácou v teréne prispel aj svojím primárnym zameraním na kamenné nástroje. Jednou z troch lokalít, ktoré sme skúmali, bol previs, ktorý mal stopy osídlenia z doby kamennej. Našli sme tu obrovské množstvo kamenných nástrojov a odpadu z ich výroby. Tu už sme museli analyzovať materiál priamo na mieste, keďže jeho vývoz z krajiny by bol problematický,“ spomína Dávid na druhý archeologický výskum na laoskej Planine džbánov.
Ďalším problémom podľa neho bolo to, že keďže sa výskum v Laose koncentroval na megalitické džbány, iné veci ustupovali do pozadia. Napríklad samotná doba kamenná je veľmi málo známa, takže pri ich výskume sa nemali poriadne o čo oprieť.
„Jedným z mimoriadne dôležitých aspektov výskumu kamenných nástrojov je zistenie, odkiaľ brali ľudia surovinu na ich výrobu. Je to súčasť otázok ekonomiky surovín, obchodu, mobility ľudských skupín a podobne. My sme, samozrejme, nemohli tušiť, odkiaľ boli suroviny, ktoré sme mali v archeologickom materiáli, ktorý sme práve našli. To je ale obrovský problém, keďže sme zároveň vykonávali priebežnú analýzu nálezov,“ vraví Dávid, ktorý sa ako správny archeológ nenechal odradiť a problém začal iniciatívne riešiť. Vzal do jednej ruky palicu, do druhej mačetu a vyrazil do okolia hľadať suroviny na výrobu kamenných nástrojov.
„Keďže sa okrem analýzy venujem tiež experimentálnej výrobe kamenných nástrojov pravekými technikami, mám celkom dobrú predstavu o tom, kde hľadať vhodné suroviny a ako vyzerajú. Po dvoch sériách prieskumov sa mi podarilo v blízkom okolí lokality identifikovať všetky suroviny, ktoré sme mali aj v archeologickom materiáli a ktoré pravekí obyvatelia previsu využívali. To bolo pre naše ďalšie bádanie veľmi dôležité. Výsledky týchto analýz budeme spolu s austrálsko-laoským tímom v blízkej budúcnosti publikovať,“ potvrdil mladý archeológ.
Megalitické nádoby, urny pod balvanmi aj drevené rakvy
Predmetná lokalita v Laose poskytla medzinárodnému tímu vedcov bohatý archeologický materiál, ktorého skúmanie iste odhalí mnoho zaujímavého zo života aj z posmrtných rituálov tunajších ľudí v dobe kamennej. Ako však Dávid povedal, pred oficiálnym publikovaním výsledkov výskumu sa s nami môže podeliť len o malú časť informácií.
Predmetná lokalita v Laose poskytla medzinárodnému tímu vedcov bohatý archeologický materiál, ktorého skúmanie iste odhalí mnoho zaujímavého zo života aj z posmrtných rituálov tunajších ľudí v dobe kamennej. Ako však Dávid povedal, pred oficiálnym publikovaním výsledkov výskumu sa s nami môže podeliť len o malú časť informácií.
„Výskumom v roku 2024 sme doložili, že megalitické kamenné nádoby na Planine džbánov sa využívali pri pohrebných obradoch počas dlhšieho časového úseku, pravdepodobne viacgeneračne, od konca prvého milénia do začiatku druhého milénia nášho letopočtu. Boli to podľa všetkého komplexné obrady – uloženie v nádobe bolo len jedným krokom a nebolo definitívnym miestom spočinutia,“ vysvetľuje Dávid Demko s tým, že tento výskum nie je celkom ukončený, keďže z jednej kamennej nádoby majú kosti 37 jedincov, ktoré budú podrobené množstvu ďalších analýz.
„Nebude chýbať analýza DNA, aby sme zistili bližšie podrobnosti o ich vzájomných väzbách – príbuzenských či rodových, ale aj ďalšie informácie o populácii, ktorá v tomto období obývala severný Laos.“
Ako Dávid doplnil, výskumom v roku 2026 preskúmali zaujímavú pohrebnú tradíciu v inej časti severného Laosu, ktorá je ešte o niekoľko storočí staršia. Tu zase ľudia vytvárali kruhy z masívnych balvanov, pod ktorými ukladali veľké hlinené hrnce – urny s ostatkami zosnulých.
„Najzaujímavejšia je ale posledná lokalita – skalný previs v horách pri hraniciach s Vietnamom. Tu sme našli silné osídlenie z doby kamennej a tiež hroby so zachovanými drevenými rakvami! V archeológii je podobné zachovanie organických materiálov veľmi vzácne. V tomto prípade k nemu došlo vplyvom mimoriadne suchých podmienok. Zatiaľ nevieme, aké sú tieto hroby staré, na týchto zisteniach sa práve pracuje,“ prezradil Dávid unikátne nálezy z posledných výskumov v severnom Laose. Archeologický tím tu uskutočnil ešte viac fascinujúcich objavov, žiaľ, Dávid nám viac povedať nemohol, keďže výsledky predmetných výskumov ešte neboli oficiálne publikované. Viac sa záujemcovia neskôr dozvedia na ResearchGate.
Ak získajú potrebné povolenia, začiatkom budúceho roka sa archeológovia plánujú vrátiť do severného Laosu k rovnakému skalnému previsu, ktorého výskum je teraz v ešte len začiatkoch. „Domnievame sa, že skrýva pohrebné miesta ešte ďalších jedincov,“ pokračuje Dávid. „Možno ešte dôležitejšie je osídlenie previsu v dobe kamennej, pretože zatiaľ ide o jeden z najväčších získaných súborov kamenných artefaktov v oblasti. Nie je vylúčené, že previs bude obsahovať nálezy, ktoré by mohli siahať desiatky tisíc rokov do minulosti, možno až do obdobia prvých ľudí v regióne. To by mohlo poskytnúť absolútne zásadné informácie o hlbokom praveku v regióne a o správaní sa pravekých lovcov a zberačov. To už ale trošku predbieham. Neostáva nič iné, len pokračovať vo výskume.“
Samotného Dávida najbližšie čaká archeologický výskum jaskyne Čertova pec na západnom Slovensku. S vedcami z AÚ SAV pri ňom budú skúmať praveké osídlenie, predovšetkým z doby ľadovej, pričom ich obzvlášť zaujíma osídlenie neandertálcami. Na tomto výskume sa bude podieľať aj viacej študentov Katedry archeológie na UKF v Nitre.
Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: archív Mgr. Dávida Demka
Uverejnené: 2. júla 2026
