Dvadsať rokov fyziky, ktorá sa nedá nudiť
Šesťstotridsaťdva detí. Štyridsaťosem animátorov. Dvadsať rokov. Za tými číslami je jeden nenápadný nápad z roku 2006 — ukázať deťom, že fyzika sa dá zažiť.
Keď na Katedre fyziky Fakulty prírodných vied a informatiky UKF v Nitre spolu s občianskym združením VAU pripravovali prvý ročník tábora FAJN — Fyzika Ako Ju Nepoznáme — ťažko mohli tušiť, že o dvadsať rokov budú počítať stovky detí a že mnohé z nich sa vrátia. Nie ako návštevníci. Ako tí, čo tábor vedú.
Tábor medzitým vyrástol. V roku 2016, keď sa oslavovala prvá desiatka, k nemu pribudol druhý turnus pre menšie deti od šesť do jedenásť rokov, a odvtedy fungujú dva — jeden pre najmladších a jeden pre jedenásť- až pätnásťročných. Striedali sa aj témy. Voda, materiály, živly, rýchlosť. Za tie roky deti nahliadli takmer do všetkých oblastí fyziky, s ktorými sa na základnej škole môžu stretnúť; nedostalo sa azda len na elektrinu, magnetizmus a na kmitanie a vlnenie. Zvyšok si postupne osahali vlastnými rukami.
Práve v tom je čaro takéhoto ohliadnutia. Keď sa spýtate ktoréhokoľvek účastníka, čo si z tábora pamätá, každý povie niečo iné. Jeden vodnú raketu, druhý fontánu, ktorá išla len na vodný pohon, tretí vozík s vajíčkom na naklonenej rovine. Nikto nespomína vzorec. Všetci spomínajú okamih, keď im niečo vyšlo — alebo veľkolepo nevyšlo.
V piatok sa dvadsiaty ročník skončil. A kým z budovy odchádzali posledné deti, do tej istej budovy prichádzali tí, ktorí tábor kedysi viedli. Z osemštyridsiatich animátorov sa ich zišlo približne dvadsaťosem. Čakalo ich prekvapenie — každý dostal tričko a premietali sa fotky zo všetkých predchádzajúcich ročníkov.
A to bol asi najsilnejší moment celého dňa. Na plátne sa striedali zábery, na ktorých sa niektorí videli dvakrát: raz ako deti, ktoré niečo merajú a smejú sa do objektívu, a o pár rokov neskôr ako tí, čo to isté vysvetľujú ďalším. Boli medzi nimi aj takí, ktorí si zrazu uvedomili, že malé deti, ktoré kedysi viedli, dnes sedia v miestnosti s nimi — už tiež ako animátori.
Ukázalo sa aj niečo, čo sa v štatistikách táborov nezvykne uvádzať. Väčšina tých, ktorí prešli táborom a zostali pri ňom ako animátori, sa dnes venuje prírodným vedám, matematike alebo informatike. A tí, ktorí popri tábore študovali učiteľstvo, pri ňom aj zostali — učia dodnes. Fyzikálny tábor, ktorý sa dvadsať rokov tváril hlavne ako zábava na prázdniny, tak potichu vychoval vlastnú generáciu ľudí, ktorí ju odovzdávajú ďalej.
Bola aj torta a bolo občerstvenie, ale na to si asi nikto nespomenie. Spomenie si na to, ako sa zhaslo a ako sa miestnosťou zakaždým prehnal smiech, keď niekto na plátne spoznal sám seba. Na účesy. Na tričká, ktoré sa už dávno nenosia. Na tváre ľudí, ktorí medzitým dorástli, dostudovali a niektorí sami začali učiť.
Keď malo prísť na rozlúčku, nikto sa k nej nemal. Hovorilo sa, že o desať rokov je priďaleko. Že dvadsať už vôbec. Že by sa dalo stretnúť aj skôr — len tak, bez jubilea a bez programu.
Na tábore sa deti každé leto učia, že teleso, ktoré sa raz dá do pohybu, sa samo od seba nezastaví. Zdá sa, že to platí aj o tom, čo sa tu pred dvadsiatimi rokmi rozbehlo.
Tábor FAJN — Fyzika Ako Ju Nepoznáme organizuje Katedra fyziky FPVaI UKF v Nitre v spolupráci s občianskym združením VAU.
Text: doc. PaedDr. Ľubomíra Valovičová, PhD. - FPVaI - Katedra fyziky
Foto: doc. Mgr. Ján Ondruška, PhD. - FPVaI - Katedra fyziky
