estetika
Opis študijného programu: Opis
Špecifikujúci rámec profilov absolventa (estetiky a estetickej výchovy na všetkých stupňoch štúdia)
Profilácia všetkých foriem štúdia, garantovaného Ústavom literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre (ďalej len: ÚLUK) sa vyznačuje osobitosťami, ktoré sú dotované desaťročiami základného výskumu (viac ako pol stovkou celoštátnych i medzinárodných výskumných projektov, z ktorých vyše 90% bolo ohodnotených najvyšším kvalifikačným stupňom) a priekopníckymi bádateľskými iniciatívami. Ich výsledky sa premietli do profilácie absolventov všetkých foriem štúdia estetiky a estetickej výchovy, ktoré je ťažiskovo podložené autonómnym základným výskumom, nasledovne:
1. 0d 60. rokov 20. stor. sa v ÚLUK formovala i v zahraničí rešpektovala tzv. Nitrianska interpretačná škola (F. Miko, A. Popovič atď.), ktorá kultivovala metódy interpretácie umeleckého textu, novátorsky presadzovala semioticko-komunikačný a interdisciplinárny prístup k umeniu. Vďaka výsledkom dosiahnutým v rámci týchto iniciatív bolo možné poňať výučbu estetiky v ÚLUK nielen ako všeobecne-abstraktnú reflexiu umenia, ale formovať u študentov kompetencie riešiť estetické problémy prostredníctvom konkrétneho diela zvládnutého na úrovni interpretačného detailu (z tohto hľadiska sa spôsobilosti absolventov štúdia estetiky vyrovnajú kompetenciám študentom jednotlivých druhov umenia). Uvedené iniciatívy, modely štýlu (F. Miko, Ľ. Plesník, E. Kapsová atď.), neskoršie výskumy morfológie umeleckého diela (Ľ. Plesník, Z. Rédey, R. Beličová atď. ) a novšie tematologické výskumy (M. Čechová, Ľ. Plesník atď.) vedno s tradíciou interdisciplinárnosti (A. Popovič, E. Pariláková) poskytujú študentom inštrumentárium na kvalifikované postihnutie každej úrovne (štýl, téma, jazyk, kompozícia) výtvorov všetkých druhov umenia, ako aj mimoumeleckých estetických javov. Na základe A. Popovičom v 70. rokoch 20. stor. rozvinutej teórii metatextov, vďaka ktorej ÚLUK začal v predstihu riešiť a neskôr pod záhlavím intertextuálnosti rozvíjať problematiku medzitextového nadväzovania (T. Žilka, M. Malíčková atď.), študenti ÚLUK získavajú habilitu rozumieť problematike umenia v medzidruhových súvislostiach (na úrovni spätosti konkrétnych diel rôznych druhov umenia). Výskumy umeleckého štýlu (výrazovej sústavy) umožnili, aby si študenti osvojovali dejiny umenia nie ako disparátne súbory singularít, ale prostredníctvom kategórie slohu (štýlu, smeru atď.), ktorý je konkretizovaný výrazovo reprezentatívnymi artefaktmi. Tým sa prekonal tradičný hendikep estetického štúdia dejín umenia ako redukovanej faktografie, takže študenti sú disponovaní zvládnuť v tejto oblasti aj nenamemorované jednotlivosti.
2. Komunikačný model umenia vyústil v 80. rokoch 20. stor. do koncepcie recepčného prístupu k umeniu, ktorý zohľadňoval autentické čitateľské potreby a záujmy, a v 90. rokoch do koncepcie k životu obrátenej estetiky, resp. živej kultúry (Ľ. Plesník, F. Miko). V jej rámci sa ÚLUK ako prvý na úrovni celoštátnych projektov základného výskumu začal sústavne venovať výskumu popkultúry (jednotlivo už od 70. rokoch v prácach P. Libu a V. Oberta, programovo a školotvorne od 90. rokov u J. Malíčka, M. Malíčkovej, neskôr M. Boszoráda atď.). Na tejto platforme výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK prekonala diskrepanciu medzi predsudkami zaťaženou polaritou tzv. vysokého a nízkeho umenia, ústretovo sa otvorila kultúre, ktorou súčasní študenti autenticky žijú, a rehabilitovala popkultúru ako podstatnú súčasť štúdia estetiky. Z didaktického hľadiska začal od 90. rokov 20. stor. rozvíjať uvedené iniciatívy koncept praktickej estetiky (M. Žilková, neskôr H. Zeleňáková atď.), ktorý sa zameral na formovanie spôsobilosti študentov uplatniť zásady k životu obrátenej estetiky vo výučbe príslušných predmetov na ZŠ a SŠ, pričom rozhodujúcim spôsobom určil ich obsah i formu v celoštátnom rozsahu.
3. Pred desaťročím sa v ÚLUK sformovala medzičasom medzinárodne etablovaná subdisciplína arcitextuálna tematológia (M. Čechová, Ľ. Plesník atď.) Na jej základe si študenti v rámci štúdia estetiky a estetickej výchovy osvojujú kultúrne ustanovujúce prapríbehy (mýty, rozprávky, legendy, základné náboženské naratívy ap.) a v nich obsiahnuté univerzálne príbehové vzorce, ktoré podkladajú umeleckú/estetickú tvorbu vo všetkých vývinových obdobiach vrátane (post)postmodernej a popkultúrnej súčasnosti. Vedno s vyššie uvedenými osobitosťami sa tak umocnili predpoklady, aby sa výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK odbremenila od nadmiery memorovania faktografických dát (v digitálnej súčasnosti beztak ľahko dohľadateľných) v prospech inštrumentálne-operatívnych schopností kvalifikovane zvládnuť aj estetické artefakty (štýly, druhy, žánre), ktoré nie sú encyklopedicky opísané, prípadne v čase štúdia ešte nejestvujú, a tak operatívne reagovať na požiadavky „živej praxe“.
Uvedené osobitosti (tradícia, výučba podložená sústavným základným výskumom) vedno s faktom, že výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK nebola nikdy zacielená na „masovú produkciu absolventov“, ale, pokiaľ to bolo možné, mala v pozitívnom slova zmysle výberový charakter, sa premietli aj do úspešnosti jej absolventov. Absolventi štúdia estetiky a(lebo) estetickej výchovy v ÚLUK sa úspešne uplatnili v akademickej, resp. pedagogickej sfére, nie len na základných, stredných a vysokých školách (mimo alma mater napr. doc. Mgr. Łukasz P. Wojciechowski, PhD., doc. PhDr. Milan Banyár, PhD.), ale aj v rôznych edukačných inštitúciách a programoch neziskových organizácií (Mgr. Viera Lasáková, rod. Chrenková), v rôznych kultúrno-spoločenských ustanovizniach a centrách (Mgr. Lucia Vadelová, Mgr. Marek Vatraľ, PhD., Mgr., Erik Vilím, PhD.), ako redaktori regionálnych novín (Mgr. Alexandra Janigová) aj celoslovenských časopisov (Mgr. Alexandra Paulovičová) a tiež ako kreatívni umelci, ktorí vďaka štúdiu estetiky teoreticky ukotvili svoje umelecké aktivity, rozšírili a prehĺbili si tematické a metodologické rámce svojej tvorby (Mgr. Michal Hvorecký, Mgr. Alena Pajtinková). Každý študent 3. stupňa štúdia estetiky podáva výskumný projekt UGA ako zodpovedný riešiteľ a obvykle participuje aj na celoštátnych projektoch základného výskumu. Väčšina doktorandských prác ukončených v ÚLUK (ich častí) je zverejňovaná v podobe recenzovanej domácej alebo zahraničnej vedeckej monografie, kapitole v nej alebo štúdie v recenzovanom vedeckom periodiku, každoročne tak aj aspoň jedna diplomová práca, bakalárska práca alebo práca ŠVOUČ (naposledy práce Nikoly Danišovej a Bernadette Pažitnej).
Všeobecná charakteristika odborného profilu absolventa
Absolventi druhého stupňa štúdia estetiky si prehlbujú a rozširujú znalosti o štruktúre umeleckého diela, resp. estetického artefaktu vo vzťahu k divadelnému, filmovému a výberovo k vizuálnemu umeniu (povinné interpretačné a dejinné disciplíny), k popkultúrnym artefaktom (povinný blok koncepčne volených predmetov z oblasti popkultúrnych štúdií), k ich podrobne konkretizovaným žánrovo-druhovým modifikáciám, výrazovým a obsahovým osobitostiam, a to s možnosťou voľby aj vo vzťahu k slovenskému kontextu (výberové predmety). Dokážu samostatne a kvalifikovane identifikovať všetky úrovne a prvky umeleckého diela, resp. estetického artefaktu. Sú oboznámení s dejinami i aktuálnym stavom uvedených umeleckých druhov, resp. kultúrnych estetických subsystémov, ako aj s reprezentatívnou škálou mimoumeleckých estetických javov. Majú prierezové poznatky o svetových mytológiách a modelových kultúrotvorných prapríbehoch všetkých svetových kultúr, ich medzinárodnej typologickej klasifikácii, v nich obsiahnutých archetypických a príbehových vzorcoch a hodnotových sústavách, ktoré dokážu identifikovať ako archetypické podložie v celom spektre tzv. sujetových estetických a umeleckých výtvoroch od praveku po postmodernú a popkultúrnu súčasnosť (obsiahnuté v povinnom bloku koncepčne volených predmetov z oblasti archetypálnej antropológie). Vďaka znalosti intertextuálneho inštrumentária (povinný blok intertextuálnych disciplín) dokážu detailne interpretovať umelecké diela a mimoumelecké estetické fenomény aj v medzidruhových, historicko-vývinových a interdisciplinárnych súvislostiach (predovšetkým vo vzťahu k filozofii, kultúrnej antropológii, psychológii umenia a umeleckej geografii), ako aj z hľadiska recepčnej estetiky i poetiky autora. Uvedené problémové okruhy sú pripravení komunikovať v niektorom zo svetových jazykov (možnosť voľby interpretačných seminárov v cudzom jazyku). Orientujú sa v najvýznačnejších koncepciách a metodologických trendoch súčasnej estetiky i umenovedy a dokážu ich vymedziť vo vzťahu ku koncepčno-metodologickým osobitostiam tzv. Nitrianskej interpretačnej školy (metodologicky koncipovaný blok so zameraním na rôzne interpretačné stratégie). Ovládajú zásady tvorby odborných a vedeckých projektov a dokážu ich samostatne skoncipovať (blok projektovej činnosti a odbornej praxe). Získavajú kompetencie v oblasti tvorby odborných a vedeckých štúdií, umeleckej kritiky a publicistiky. Sú schopní rozvíjať estetickú reflexiu aktuálnych a umeleckých problémov v estetickej, umeleckej a kultúrnej praxi.
Absolventi magisterského štúdia estetiky sú odborne disponovaní na pôsobenie v rozličných oblastiach umenovednej a umeleckej sféry či kultúrneho života. Môžu sa uplatniť na vysokých školách, v odborných a vedeckých ustanovizniach s umenovedným zameraním, v kultúrno-osvetových inštitúciách, médiách, redakciách a vydavateľstvách. Sú spôsobilí pokračovať vo vzdelávaní na 3. stupni vysokoškolského štúdia. K zásadným profilujúcim osobitostiam pozri vyššie Špecifikujúci rámec profilov absolventa prípadne ďalšie rubriky Opisu študijného programu.
Teoretické vedomosti
Absolventi študijného programu estetika (2. stupeň):
- ovládajú kategoriálny aparát i metódy interpretácie všetkých druhov umenia (v nadväznosti na bakalársky stupeň štúdia a s dôrazom na vizuálne umenie), vrátane divadla a filmu, popkultúry, a to v celom spektre ich konkrétnych žánrovo-druhových podôb, historickovývinových, výrazových a obsahových osobitostí, čím kompletizujú vedomostný a interpretačný rámec nastavený v prvom stupni štúdia;
- sú oboznámení so svetovými mytológiami a modelovými arcinaratívmi všetkých svetových kultúr (mýtmi, rozprávkami, legendami, ustanovujúcimi náboženskými arcinaratívmi), ich medzinárodnou typológiou, v nich obsiahnutými archetypmi, príbehovými vzorcami (tematickými algoritmami) a hodnotovými sústavami;
- konceptuálne a poznatkovo ovládajú základné oblasti mimoumeleckých estetických javov (životný štýl, telo, situácie, atď.);
- osvojili si kategoriálny aparát a modely medzitextového nadväzovania (intertextuality), a to aj na úrovni vzťahov medzi rôznymi druhmi umenia;
- poznajú interdisciplinárne súvislosti uvedených problémových okruhov (najmä vo vzťahu k filozofii umenia, kultúrnej antropológii, psychológii umenia), ovládajú ich z hľadiska recepčnej estetiky i poetiky autora;
- orientujú sa v najvýznačnejších koncepciách a metodologických trendoch súčasnej estetiky i umenovedy, a to aj vo vzťahu ku koncepčno-metodologickým osobitostiam tzv. Nitrianskej školy (recepčnej poetiky, pragmatickej estetiky, teórie popkultúry, arcitextuálnej tematológie);
- ovládajú zásady tvorby odborných a vedeckých štúdií a projektov, umeleckej kritiky a publicistiky a dokážu ich samostatne skoncipovať;
- ovládajú odbornú literatúru ku všetkým uvedeným oblastiam.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolventi študijného programu estetika (2. stupeň) sú schopní:
- kvalifikovane, na základe autonómne vypracovanej a medzinárodne akceptovanej metodológie interpretovať diela všetkých umeleckých druhov, popkultúrne artefakty a mimoumelecké estetické fenomény v celom spektre ich konkrétnych žánrovo-druhových, resp. typologických, historickovývinových podôb, výrazových i obsahových osobitostí, a to v celosvetovom i slovenskom kontexte a v medzidruhových (intertextuálnych) súvislostiach;
- kvalifikovane analyzovať kultúrotvorné prapríbehy a na tomto základe vymedziť archetypické podložie tzv. sujetových estetických a umeleckých výtvorov od praveku po postmodernú a popkultúrnu súčasnosť, typologicky ich klasifikovať, identifikovať v nich obsiahnuté tematické algoritmy (príbehové vzorce) a aplikovať tieto zručnosti vo vzťahu k aktuálnym problémom umeleckej a kultúrnej praxe;
- vďaka znalosti intertextuálneho inštrumentácia detailne interpretovať umelecké diela a mimoumelecké estetické fenomény aj v medzidruhových, historicko-vývinových a interdisciplinárnych súvislostiach (predovšetkým vo vzťahu k filozofii, kultúrnej antropológii, psychológii umenia a umeleckej geografii), a to aj z hľadiska recepčnej estetiky i poetiky autora;
- diskurzívne reflektovať aktuálne metodologické trendy v humanistike, koncepcie uvedených predmetových okruhov a ich teoretické modely, metodologicky uvedomelo sa vo vzťahu k nim vymedziť (usúvzťažniť ich s koncepčno-metodologickými osobitosťami Nitrianskej školy) a samostatne aplikovať na konkrétne artefakty, vrátane tých, ktoré zatiaľ nie sú teoreticky spracované;
- samostatne a s heuristickými ambíciami analyzovať problémy zo všetkých vyššie uvedených okruhov, aplikovať ich vo vzťahu ku konkrétnym problémom estetickej, umeleckej a kultúrnej praxe;
- kvalifikovane prezentovať výsledky vlastnej činnosti pred odborným publikom,
samostatne skoncipovať odborné a vedecké štúdie, odborné a vedecké projekty, publikovať v oblasti umeleckej kritiky a publicistiky, a to i na popularizačnej úrovni;
- samostatne pracovať s odbornými i umeleckými textami, komparovať ich, syntetizovať a vyvádzať vlastné závery a riešenia;
- uvedené problémové okruhy komunikovať v niektorom zo svetových jazykov.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti
Absolvent štúdia estetiky (2. stupeň) dokáže:
- pracovať samostatne a efektívne ako jednotlivec, samostatný tvorivý pracovník a ako člen či vedúci pracovného tímu;
- identifikovať mechanizmy pre odborný a profesijný rast.
Absolventi magisterského štúdia v študijnom programe estetika nachádzajú uplatnenie vo všetkých povolaniach a profesiách v oblasti umenia a kultúry, ktoré vyžadujú adekvátne umenovedné vzdelanie a samostatné, analytické i kreatívne myslenie.
Sú spôsobilí vykonávať povolania zodpovedajúce činnosti tímového, prípadne samostatného tvorivého pracovníka v nasledovných inštitúciách a zariadeniach:
- univerzity a vedeckovýskumné pracoviská, odborné umelecké a kultúrne ustanovizne, múzeá, galérie, filmové kluby, knižnice, médiá, umelecké alebo kultúrne sekcie redakcií, vydavateľstvá (kurátor, kultúrny publicista, umelecký kritik, redaktor, kultúrny agent, vydavateľský redaktor atď.);
- vládne a mimovládne kultúrne a umelecky orientované inštitúcie, organizácie a združenia;
- organizácie a inštitúcie tretieho sektora, ako aj nadácie zacielené na kultúrnu a umeleckú sféru.
