Pri koncipovaní cieľov a obsahu predkladaného študijného programu s dôrazom na požadované kompetencie absolventa bakalárskeho štúdia Predškolská a elementárna pedagogika, ktorý bude začínajúcim učiteľom materskej školy, bolo nutné brať do úvahy viaceré východiská. Sú nimi charakter, resp. špecifikum predprimárneho vzdelávania (nielen preukázať kompetencie z troch oblastí, ale preukázať kompetencie aj naprieč všetkými vzdelávacími oblasťami) a profil absolventa študijného programu.

Dosiahnuté kompetencie, resp. vedomosti a zručnosti absolventa predkladaného študijného programu sa vzťahujú k výkonu profesie nielen učiteľa materskej školy, ale čiastočne aj pedagogického asistenta, vychovávateľa v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach a školského špecialistu. V neposlednom rade je dôležitou požiadavkou na výkon tejto profesie fakt, že program svojou skladbou a smerovaním musí rešpektovať to, že absolvent bakalárskeho štúdia musí mať rozvinuté zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti, aby sa dokázal ďalej vzdelávať, pretože je to v 21. storočí v jeho profesii nevyhnutnosťou. Tieto požiadavky na profil absolventa vyplývajú aj z kompetenčného profilu pedagogického zamestnanca, teda z požiadaviek na profesijné kompetencie začínajúceho učiteľa - učiteľa materskej školy.

Absolvent bakalárskeho štúdia predkladaného študijného programu sa stáva začínajúcim učiteľom materskej školy (prípadne začínajúcim vychovávateľom v školskom výchovno-vzdelávacom zariadení alebo začínajúcim pedagogickým asistentom, začínajúcim školským špecialistom). Má vedomosti a zručnosti na úrovni absolventa pregraduálnej prípravy, ktoré sú podmienkou pre vstup do jeho profesie.

Predkladaný profil absolventa bakalárskeho študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika disponuje a rešpektuje všetky oblasti profesijnej činnosti učiteľa materskej školy, a to vo všetkých troch kompetenčných rámcoch:

• dieťa – ku kompetenciám zameraným na poznanie dieťaťa vo výchovno-vzdelávacom procese,
• výchovno-vzdelávací proces – príprava učiteľa z oblasti plánovania a prípravy, realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho hodnotenia, a to z pohľadu reflexie rozvoja dieťaťa, ako aj rozvoja učiteľa,
• učiteľ – jeho profesijné kompetencie sú nasmerované na ďalšie vzdelávanie, na spoluprácu so školskou komunitou, s rodinou, so školskými zariadeniami a ďalšími inštitúciami.

Každá z uvedených kompetencií je podporená predmetmi v študijnom programe tak, aby bola naplnená požadovanými vedomosťami, súborom poznatkov, ktoré tvoria nevyhnutné predpoklady pre výkon a správne posúdenie činnosti v konkrétnej kompetencii. Tiež sa bralo do úvahy to, aby boli kompetencie nasýtené aj požadovanými zručnosťami pre výkon tejto profesie, schopnosťami, ktoré absolventi nadobudnú počas prípravy praktickou činnosťou. Jednotlivé indikátory vedomostí a zručností viažuce sa k týmto trom oblastiam sú obsiahnuté v konkrétnych informačných listoch študijných jednotiek.

DIEŤA/ŽIAK

Absolvent bakalárskeho stupňa štúdia študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika sa vie orientovať a ovláda historické aj teoretické východiská predškolskej výchovy a vzdelávania a jej medzidisciplinárne presahy a súvislosti. Je to podporené predmetmi (Teória predškolskej a školskej výchovy, Dejiny predškolskej výchovy a vzdelávania). Má poznatky a vie na základe nich identifikovať a akceptovať vývinové a individuálne charakteristiky dieťaťa. Ovláda a vie rešpektovať zákonitosti psychického vývinu a osobitosti dieťaťa príslušného vekového obdobia (Biológia dieťaťa predškolského veku a mladšieho školského veku a školské zdravotníctvo, Psychológia dieťaťa a jeho vývinu, Psychológia výchovy a socializácie). Vo svojom pedagogickom prístupe vie vysvetliť, diskutovať a argumentovať o metódach a nástrojoch identifikácie vývinových a individuálnych charakteristík dieťaťa. Pozná jeho vnútorné a vonkajšie podmienky učenia sa, ako aj jeho výchovno-vzdelávacie potreby (Psychomotorika a zdravie dieťaťa). Rovnako vie identifikovať a akceptovať sociokultúrne prostredie dieťaťa a jeho vplyv na vývin, výchovu a vzdelávanie (Adaptácia dieťaťa na začiatočné vyučovanie, Pedagogické a sociálne aspekty detstva). Má vedomosti a vo výchovno-vzdelávacej činností vie využívať metódy a nástroje pedagogickej diagnostiky, pri identifikovaní individuálnych charakteristík dieťaťa. Uvedené kompetencie sú podporené predmetmi v študijnom programe (Pedagogická diagnostika v MŠ, Špeciálna pedagogika, Rozvoj a diagnostika fonologického uvedomovania Poruchy reči a ich prevencia). Absolvent má základný prehľad aj v sociálnej štruktúre spoločnosti, jej statike a dynamike, rozumie vzdelávacím potrebám i špecifikám rôznorodých sociálnych skupín. V súčasnosti ide o veľmi významný moment, ktorý sa preniesol do tvorby študijného programu (rešpektovanie diverzity populácie detí a to na základe rôznych kritérií).

VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍ PROCES

S vedomosťami a zručnosťami, ktoré súvisia s kompetenciou viesť výchovno-vzdelávací proces súvisia viaceré profilové predmety, najmä všetky metodicky zamerané vyučovacie predmety. Absolvent po ich úspešnom ukončení disponuje vedomosťami v oblasti zákonitostí a princípov pedagogiky (Všeobecná pedagogika, Predškolská pedagogika, Didaktika predprimárneho vzdelávania). Absolvent je zorientovaný a vie aplikovať do praktickej činnosti stratégie používané v tomto stupni vzdelávania s dôrazom na interdisciplinárne presahy obsahov vzdelávacích oblastí (Teórie a metodika pregramotnosti, Jazyková výchova s metodikou, Čísla a vzťahy Poznávanie prírodného a sociálneho environmentu).  Vo výchovno-vzdelávacom procese rešpektuje aktuálne poznatky. Rozumie a vie kriticky diskutovať o fázach a štruktúre výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho alternatívach v podmienkach materskej školy. Rovnako dokáže s odbornou (ale aj s laickou) komunitou diskutovať o vzdelávacích koncepciách a teóriách výchovy. Pozná cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti detí, aby boli úspešné a pripravené pre primárne vzdelávanie, ovláda a do svojej pedagogickej stratégie dokáže premietnuť didaktiky všetkých oblastí výchovy a vzdelávania, ktoré sú súčasťou jednotlivých vzdelávacích oblastí a zároveň súčasťou denných organizačných činností v podmienkach materskej školy, alebo aj tematických oblastí výchovy v záujmovej činnosti. Tieto kompetencie sú podporené hlavne predmetmi zameranými na umelecko-výchovné činnosti (Výtvarné činnosti na ploche, Detská literatúra s metodikou v predčitateľskom období, Inštrumentálne činnosti, Metodika percepčných činností v hudobnej výchove, Metodika pohybovej edukácie, Pracovné techniky v predprimárnej edukácii, Metodika pracovných činností). Pozná a ovláda zásady tvorby individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (Špeciálna pedagogika, Inklúzia hrou, Multikultúrna výchova). Súčasťou výstupov týchto predmetov sú aj vedomosti a zručnosti v plánovaní, realizovaní a hodnotení vyučovacieho procesu s rešpektom k deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Študent dokáže samostatne plánovať výchovno-vzdelávací proces, realizovať ho a hodnotiť jeho priebeh a výsledky. Tieto vedomosti a zručnosti vychádzajú z dobrého poznania štruktúrovania obsahu vzdelávania v štátnom a školskom vzdelávacom programe. Absolvent má spôsobilosť zúčastňovať sa, kriticky hodnotiť a prísť s vlastnými námetmi, ktorými prispeje k tvorbe školského vzdelávacieho programu. Vyplýva to z úspešného absolvovania predmetov jednotlivých metodík, ktoré sa viažu k vzdelávacej oblasti (viď vyššie), ale aj k predmetu ako je Pedagogika 1. ročníka ZŠ. Absolvent sa orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, pedagogickej dokumentácii. Je spôsobilý samostatne plánovať, a to krátkodobo (príprava na vyučovanie) aj dlhodobo (tematické výchovno-vzdelávacie plány) a viesť svoju dennú pedagogickú dokumentáciu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a školským vzdelávacím programom v predprimárnom vzdelávaní. V priebehu štúdia sú študenti pripravovaní tak, aby poznali zásady plánovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Tieto spôsobilosti nadobúdajú aj absolvovaním priebežnej a súvislej pedagogickej praxe (viď vyššie), resp. v už spomenutých predmetoch s metodickým zameraním. Absolvent disponuje vedomosťami a praktickými skúsenosťami z oblasti plánovania a projektovania predprimárneho vzdelávania v súlade so školským vzdelávacím programom, ako aj s triednym vzdelávacím programom s dôrazom na rešpektovanie vekového zloženia skupiny detí a individuálnych potrieb detí v triede, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej oblasti Dieťa. Absolvent dokáže realizovať a riadiť výchovno-vzdelávaciu činnosť v predprimárnom vzdelávaní, pozná rôzne stratégie a možnosti pedagogickej intervencie na podporu učenia sa detí s dôrazom na ich aktívnosť, na podporu pozitívnej klímy a atmosféry v triede. Tieto kompetencie nadobudne predmetmi Didaktika predprimárneho vzdelávania a ďalšími.

Všetky profilové predmety s metodickým zameraním z každej vzdelávacej oblasti zabezpečia absolventovi, že bude mať zručnosti v obohacovaní obsahu výchovy a vzdelávania o aktuálne poznatky z príslušných oblastí, pričom dokáže vyberať obsah a aplikovať, resp. modifikovať ho pre aktuálne podmienky miestneho regiónu, v ktorom materská škola je. Absolvent nadobudne zručnosť nielen v plánovaní, ale dokáže formulovať a operacionalizovať ciele výchovno-vzdelávacieho procesu s dôrazom na psychodidaktickú analýzu obsahu. V didaktickej rovine dokáže navrhovať a plánovať učebné činnosti a úlohy s rešpektom k individuálnym a vekovým osobitostiam detí, v súlade s cieľmi a obsahom výchovy a vzdelávania. Nadobudne tiež schopnosť prispieť k tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (Špeciálna pedagogika).

Absolvent, ako začínajúci učiteľ nadobudne spôsobilosť, resp. zručnosť vytvárať a funkčne využívať materiálno-technickú podporu, ktorú má v materskej škole (zabezpečujú to príslušné predmety z oblasti IKT, napr. Aplikácia informačných a komunikačných technológií).

Pri štruktúrovaní predmetov študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika sa rešpektovala procesuálna stránka výchovno-vzdelávacieho procesu. V jadre predmetov sú predmetové didaktiky, resp. metodiky jednotlivých vzdelávacích oblastí a podoblastí. Tým sa rešpektujú požiadavky na profesijné kompetencie učiteľa, ktoré sú potrebné pre procesuálnu stránku výchovno-vzdelávacieho procesu. Bude mať špecifické vedomosti k jednotlivým pedagogicko-didaktickým stratégiám pre denné organizované činnosti v podmienkach materskej školy. Bude sa vedieť orientovať v metódach, formách a didaktických prostriedkoch v kontexte výchovno-vzdelávacieho procesu. Bude rozumieť a dokáže dodržiavať zásady pedagogickej komunikácie (Pedagogická komunikácia), dokáže rozpoznať a rešpektovať faktory, ktoré pôsobia na atmosféru a klímu v triede, ich vplyv na učenie sa dieťaťa (Riešenie výchovných problémov v prostredí materskej a základnej školy). Dokáže vysvetliť a brať do úvahy pri hodnotení psychodidaktické faktory. Vie zdôvodniť a vysvetliť výchovný potenciál obsahu vzdelávacích aktivít a denných činností a dokáže sa kriticky vyjadriť v diskusii o výchovných a vyučovacích štýloch, ich vplyve na rozvoj osobnosti dieťaťa (Psychológia výchovy a socializácie dieťaťa). Ako sme uviedli vyššie, pozná a dokáže implementovať do obsahu výchovy a vzdelávania vhodné vzdelávacie stratégie s dôrazom na individuálne a vekové osobitosti detí ako aj na atmosféru a klímu triedy. Dokáže samostatne využívať také metódy a formy, ktoré podporujú aktívne učenie sa dieťaťa s dôrazom na kognitívno-komunikačný a konštruktivistický model učenia a globálnu výchovu, dokáže vybrať metódy a stratégie smerujúce k sociálno-emocionálnemu rozvoju dieťaťa (zabezpečené metodikami výchovno-vzdelávacej práce – viď profilové predmety). Absolvent dokáže vytvárať svojim výchovným štýlom, resp. svojou individuálnou koncepciou vzdelávania pozitívnu klímu v skupinách detí, ktorá sa vo významnej miere podieľa na podnecujúcom rozvoji potenciálu dieťaťa (Pedagogická komunikácia, Riešenie výchovných problémov v prostredí MŠ a ZŠ). V rámci pedagogickej stratégie dokáže účelne a efektívne pracovať s učebnými zdrojmi a hmotnými aj nehmotnými didaktickými prostriedkami, dokáže funkčne využívať technologické zariadenie materskej školy (Aplikácia informačných a komunikačných technológií). Absolvent bude mať zručnosť v riadení učenia jednotlivých vekových skupín detí, ale aj vekovo zmiešaných skupín. Svoje pedagogické zručnosti dokáže preukázať denne svojou flexibilitou, dokáže meniť naplánovanú činnosť vzhľadom k aktuálnej situácii v triede, v škole (Didaktika predškolskej pedagogiky, Tvorivá dramatika).

Z hľadiska kompetencií hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu absolvent bude mať vedomosti o princípoch pedagogickej reflexie a bude sa vedieť orientovať v evalvačných metódach a nástrojoch a to vo vzťahu k hodnoteniu výsledkov edukácie detí, ako aj k hodnoteniu vlastnej pedagogickej činnosti. Pochopí možnosti akčného výskumu pre pedagogickú prax v materskej škole. Preukáže zručnosti z reflektovania vlastnej výchovno-vzdelávacej práce. Dokáže s kritickým pohľadom prijať, objasniť a argumentovať spätnú väzbu od kolegov, či rodičov pri posudzovaní svojej výchovno-vzdelávacej činnosti. Dokáže realizovať jednoduchý akčný výskum v podmienkach materskej školy (rozvoj týchto vedomostí a zručností je súčasťou predmetov odbornej praxe a jednotlivých metodík podľa zamerania vzdelávacej oblasti).

UČITEĽ

Táto oblasť je významná v príprave učiteľa pre 21. storočie. Absolvent na základe štúdia nadobudne kompetencie v oblasti plánovania a realizácie svojho profesijného rastu a sebarozvoja. Študijný program, resp. jeho obsah vytvorí priestor na vybudovanie si pozitívneho vzťahu k profesii učiteľa ako reprezentanta kultúry a dokáže sa s touto rolou stotožniť. Je pripravený zastávať jednotlivé roly učiteľa v súlade s odbornými požiadavkami, ktoré sú na učiteľa materskej školy kladené. Z hľadiska nadobudnutých vedomostí dokáže posúdiť možnosti a limity vlastného kariérneho rastu v systéme súčasného kariérového rozvoja a dokáže zdôvodniť stratégiu svojho sebavzdelávania. Táto problematika je obsiahnutá v predmetoch (Učiteľ a školská legislatíva) a v ďalších predmetoch metodického charakteru (Dieťa a kniha, Rozvoj špecifického matematického myslenia, Základy výtvarnej kultúry, Základy hudby, Základné gramatické zručnosti). Súčasťou kariérového rastu je schopnosť absolventa nadviazať spoluprácu a aktívne ju rozvíjať s aktérmi výchovy a vzdelávania a rovnako aktívne sa vie podieľať na rozvoji školy (Rodina a výchova v rodine, Pedagogika voľného času, Spolupráca materskej školy a rodiny). Dokáže si takto stanoviť ciele a zvnútorniť si potrebu celoživotne sa vzdelávať v hlavných oblastiach obsahu vzdelávania v MŠ, v pedagogike a psychológii, i v jazykovej a informačnej gramotnosti. Uvedené kompetenciu sú reprezentované predmetmi (Úvod do jazykovej kultúry, v povinne voliteľných predmetoch cudzieho jazyka, Aplikácia informačných a komunikačných technológií). Okrem plánovania a realizácie svojho profesijného rastu bude mať absolvent vedomosti aj z oblasti kompetencií, ktoré vyplývajú z jeho kľúčovej a profesijnej roly a prostredia, v ktorom pôsobí – z podmienok materskej školy. Dokáže presne identifikovať a pozná význam svojej úlohy v procese predprimárneho vzdelávania a vie, že (ne)plnenie úloh súvisí nielen s profesijným rozvojom seba, ale celej školy. Dokáže reagovať inovatívnymi stratégiami na zmeny, ktoré prinesú kultúrno-spoločenské podmienky, prípadne sa budú viazať k legislatívnym zmenám, ale aj k zmenám v inštitucionálnych pravidlách školy. Tieto vedomosti nadobudne v predmete Učiteľ a školská legislatíva, Zvládanie záťažových situácií v učiteľskej profesii, a i. Bude mať schopnosti, ktoré mu umožnia zastávať tie roly učiteľa/vychovávateľa, ktoré budú v súlade s odbornými požiadavkami praxe (Riešenie výchovných problémov v prostredí materskej a základnej školy) a tieto kompetencie posilnia všetky predmety odbornej praxe.

Absolvent bude mať kompetencie, ktoré súvisia s kooperáciou s ďalšími pedagogickými a odbornými zamestnancami (Pedagogická komunikácia), ktorí sa tiež podieľajú na výchovno-vzdelávacom procese. Bude mať kompetencie aj v oblasti kooperácie so zákonnými zástupcami dieťaťa a kompetencie súvisiace s vlastným profesijným rastom a rozvojom. Tieto kompetencie sú dôkazom, že sa absolvent - začínajúci učiteľ stotožnil s profesijnou rolou, školou či školským zariadením. Bude tak pripravený na autonómny výkon svojej profesie a na ďalšie vzdelávanie a svoj profesijný rozvoj. Túto možnosť mu poskytuje nadväzujúce štúdium v študijnom programe Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie.

Absolvent je jazykovo a kultúrne gramotný a má vybudované spoločensky akceptované občianske postoje.

Absolvent bakalárskeho študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika sa uplatní v súlade s Národnou sústavou povolaní, Zákonom č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláškou č. 173/2023 o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancov a Vyhláškou č. 361/2019 Z.z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji a Pokynom ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení ako:

• Učiteľ materskej školy - podľa zákona 138/2019 Z. z. - § 20 Kategórie pedagogických zamestnancov zodpovedných za uskutočňovanie školského vzdelávacieho programu, výchovného programu alebo za poskytovanie výchovy v zariadení sociálnej pomoci. Učiteľ materskej školy je zaradený do podkategórie učiteľ. Učiteľ materskej školy pri uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom predškolského veku, pred zahájením ich povinnej školskej dochádzky na základnej škole. Rovnako v Prílohe č. 1 k Vyhláške 173/2023 Z.z. na výkon pracovnej profesie pedagogického zamestnanca je učiteľ materskej školy zaradený v kategórii učiteľ a v súlade s oddielom B pri vysokoškolskom vzdelaní 1. stupňa sa vyžaduje pre profesiu učiteľa materskej školy študijný odbor učiteľstvo a pedagogické vedy a študijný program, ktorý je zameraný na predškolskú pedagogiku. V našom prípade predkladaný program Predškolská a elementárna pedagogika je v súlade s touto požiadavkou. Podľa Pokynu ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení je v Časti II. vymedzený kompetenčný profil učiteľa materskej školy s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa;
• Pedagogický asistent - ktorý podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa v spolupráci s odbornými zamestnancami vytvára rovnosť príležitostí vo výchove a vzdelávaní, pomáha dieťaťu, alebo skupine detí pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér. (Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi: Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení);
• Vychovávateľ - pedagóg voľného času alebo animátor, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom a žiakom v školskom zariadení, voľnočasovom zariadení alebo v kultúrno–osvetových inštitúciách, kde sa podieľa na uskutočňovaní výchovného programu a zodpovedá za kvalitu priebehu a výsledky výchovy a vzdelávania detí v čase mimo edukácie. Vychovávateľ je zaradený ako pedagogický zamestnanec, ale nevzťahujú sa na neho ďalšie podkategórie. Absolvent predkladaného študijného programu môže vykonávať profesiu vychovávateľa, bližšie je to špecifikované vo Vyhláške 173/2023, v Prílohe 1 - Kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ, diel 1- Učiteľ školy a školského zariadenia. Okrem iných možností vzdelania sa v dokumentoch uvádza aj študijný program, ktorý je zameraný na predškolskú pedagogiku, pričom ďalšie doplňujúce vzdelávanie sa nevyžaduje (Príloha 1 Vyhlášky 173/2023; oddiel B).
• Školský špecialista - v súlade so zákonom 138/2019 Z.z., jeho § 38 Školský špecialista vo výchove a vzdelávaní vykonáva činnosti v oblasti:

     a) výchovy a vzdelávania detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,

     b) využívania knižničných služieb a informačných služieb pre potreby výchovy a vzdelávania, aktualizačného vzdelávania, sebarozvoja žiakov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov alebo

    c) rozvoja športových zručností žiakov a získavania základov konkrétneho druhu športu v súlade so školským vzdelávacím programom.

Keďže zákon predpisuje, že má ísť ide o vedomosti a zručnosti, resp. nadobudnuté kompetencie aspoň z jednej z uvedených oblastí, skladba vyučovacích predmetov predkladaného študijného programu zabezpečuje absolventovi s určitosťou prvé dve z uvedených oblastí.

Absolventi študijného programu sú pripravení pokračovať v druhom stupni vysokoškolského štúdia v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, v študijnom programe Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie alebo v príbuznom programe s relevantným zameraním. 

Informácie pre zahraničných uchádzačov

Poradenstvo a podpora pre študentov a uchádzačov so špecifickými potrebami