Špecifikujúci rámec profilov absolventa (estetiky a estetickej výchovy na všetkých stupňoch štúdia)

Profilácia všetkých foriem štúdia, garantovaného Ústavom literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre (ďalej len: ÚLUK) sa vyznačuje osobitosťami, ktoré sú dotované desaťročiami základného výskumu (viac ako pol stovkou celoštátnych i medzinárodných výskumných projektov, z ktorých vyše 90% bolo ohodnotených najvyšším kvalifikačným stupňom) a priekopníckymi bádateľskými iniciatívami. Ich výsledky sa premietli do profilácie absolventov všetkých foriem štúdia estetiky a estetickej výchovy, ktoré je ťažiskovo podložené autonómnym základným výskumom, nasledovne:

1. 0d 60. rokov 20. stor. sa v ÚLUK formovala i v zahraničí rešpektovala tzv. Nitrianska interpretačná škola (F. Miko, A. Popovič atď.), ktorá kultivovala metódy interpretácie umeleckého textu, novátorsky presadzovala semioticko-komunikačný a interdisciplinárny prístup k umeniu. Vďaka výsledkom dosiahnutým v rámci týchto iniciatív bolo možné poňať výučbu estetiky v ÚLUK nielen ako všeobecne-abstraktnú reflexiu umenia, ale formovať u študentov kompetencie riešiť estetické problémy prostredníctvom konkrétneho diela zvládnutého na úrovni interpretačného detailu (z tohto hľadiska sa spôsobilosti absolventov štúdia estetiky vyrovnajú kompetenciám študentom jednotlivých druhov umenia). Uvedené iniciatívy, modely štýlu (F. Miko, Ľ. Plesník, E. Kapsová atď.), neskoršie výskumy morfológie umeleckého diela (Ľ. Plesník, Z. Rédey, R. Beličová atď. ) a novšie tematologické výskumy (M. Čechová, Ľ. Plesník atď.) vedno s tradíciou interdisciplinárnosti (A. Popovič, E. Pariláková) poskytujú študentom inštrumentárium na kvalifikované postihnutie každej úrovne (štýl, téma, jazyk, kompozícia) výtvorov všetkých druhov umenia, ako aj mimoumeleckých estetických javov. Na základe A. Popovičom v 70. rokoch 20. stor. rozvinutej teórii metatextov, vďaka ktorej ÚLUK začal v predstihu riešiť a neskôr pod záhlavím intertextuálnosti rozvíjať problematiku medzitextového nadväzovania (T. Žilka, M. Malíčková atď.), študenti ÚLUK získavajú habilitu rozumieť problematike umenia v medzidruhových súvislostiach (na úrovni spätosti konkrétnych diel rôznych druhov umenia). Výskumy umeleckého štýlu (výrazovej sústavy) umožnili, aby si študenti osvojovali dejiny umenia nie ako disparátne súbory singularít, ale prostredníctvom kategórie slohu (štýlu, smeru atď.), ktorý je konkretizovaný výrazovo reprezentatívnymi artefaktmi. Tým sa prekonal tradičný hendikep estetického štúdia dejín umenia ako redukovanej faktografie, takže študenti sú disponovaní zvládnuť v tejto oblasti aj nenamemorované jednotlivosti.
2. Komunikačný model umenia vyústil v 80. rokoch 20. stor. do koncepcie recepčného prístupu k umeniu, ktorý zohľadňoval autentické čitateľské potreby a záujmy, a v 90. rokoch do koncepcie k životu obrátenej estetiky, resp. živej kultúry (Ľ. Plesník, F. Miko). V jej rámci sa ÚLUK ako prvý na úrovni celoštátnych projektov základného výskumu začal sústavne venovať výskumu popkultúry (jednotlivo už od 70. rokoch v prácach P. Libu a V. Oberta, programovo a školotvorne od 90. rokov u J. Malíčka, M. Malíčkovej, neskôr M. Boszoráda atď.). Na tejto platforme výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK prekonala diskrepanciu medzi predsudkami zaťaženou polaritou tzv. vysokého a nízkeho umenia, ústretovo sa otvorila kultúre, ktorou súčasní študenti autenticky žijú, a rehabilitovala popkultúru ako podstatnú súčasť štúdia estetiky. Z didaktického hľadiska začal od 90. rokov 20. stor. rozvíjať uvedené iniciatívy koncept praktickej estetiky (M. Žilková, neskôr H. Zeleňáková atď.), ktorý sa zameral na formovanie spôsobilosti študentov uplatniť zásady k životu obrátenej estetiky vo výučbe príslušných predmetov na ZŠ a SŠ, pričom rozhodujúcim spôsobom určil ich obsah i formu v celoštátnom rozsahu.
3. Pred desaťročím sa v ÚLUK sformovala medzičasom medzinárodne etablovaná subdisciplína arcitextuálna tematológia (M. Čechová, Ľ. Plesník atď.) Na jej základe si študenti v rámci štúdia estetiky a estetickej výchovy osvojujú kultúrne ustanovujúce prapríbehy (mýty, rozprávky, legendy, základné náboženské naratívy ap.) a v nich obsiahnuté univerzálne príbehové vzorce, ktoré podkladajú umeleckú/estetickú tvorbu vo všetkých vývinových obdobiach vrátane (post)postmodernej a popkultúrnej súčasnosti. Vedno s vyššie uvedenými osobitosťami sa tak umocnili predpoklady, aby sa výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK odbremenila od nadmiery memorovania faktografických dát (v digitálnej súčasnosti beztak ľahko dohľadateľných) v prospech inštrumentálne-operatívnych schopností kvalifikovane zvládnuť aj estetické artefakty (štýly, druhy, žánre), ktoré nie sú encyklopedicky opísané, prípadne v čase štúdia ešte nejestvujú, a tak operatívne reagovať na požiadavky „živej praxe“.

Uvedené osobitosti (tradícia, výučba podložená sústavným základným výskumom) vedno s faktom, že výučba estetiky a estetickej výchovy v ÚLUK nebola nikdy zacielená na „masovú produkciu absolventov“, ale, pokiaľ to bolo možné, mala v pozitívnom slova zmysle výberový charakter, sa premietli aj do úspešnosti jej absolventov. Absolventi štúdia estetiky a(lebo) estetickej výchovy v ÚLUK sa úspešne uplatnili v akademickej, resp. pedagogickej sfére, nie len na základných, stredných a vysokých školách (mimo alma mater napr. doc. Mgr. Łukasz P. Wojciechowski, PhD., doc. PhDr. Milan Banyár, PhD.), ale aj v rôznych edukačných inštitúciách a programoch neziskových organizácií (Mgr. Viera Lasáková, rod. Chrenková), v rôznych kultúrno-spoločenských ustanovizniach a centrách (Mgr. Lucia Vadelová, Mgr. Marek Vatraľ, PhD., Mgr. Richard Kováčik, PhD., Erik Vilím, PhD.), ako redaktori či šéfredaktori regionálnych novín (Mgr. Alexandra Janigová) aj celoslovenských časopisov (Mgr. Alexandra Paulovičová) a tiež ako kreatívni umelci, ktorí vďaka štúdiu estetiky teoreticky ukotvili svoje umelecké aktivity, rozšírili a prehĺbili si tematické a metodologické rámce svojej tvorby (Mgr. Peter Oravec, PhD., Mgr. Michal Hvorecký, Mgr. Alena Pajtinková). Každý študent 3. stupňa štúdia estetiky podáva výskumný projekt UGA ako zodpovedný riešiteľ a obvykle participuje aj na celoštátnych projektoch základného výskumu. Väčšina doktorandských prác ukončených v ÚLUK (ich častí) je zverejňovaná v podobe recenzovanej domácej alebo zahraničnej vedeckej monografie, kapitole v nej alebo štúdie v recenzovanom vedeckom periodiku, každoročne tak aj aspoň jedna diplomová práca, bakalárska práca alebo práca ŠVOUČ (naposledy práce Nikoly Danišovej a Bernadette Pažitnej).

a) Všeobecná charakteristika odborného profilu absolventa

Absolventi druhého stupňa štúdia estetickej výchovy si prehlbujú a rozširujú znalosti o štruktúre umeleckého diela, resp. estetického artefaktu vo vzťahu k divadelnému, filmovému a vizuálnemu umeniu, širokému spektru popkultúrnych artefaktov, ich druhom, žánrom, výrazovým a obsahovým osobitostiam. Dokážu pojmovo identifikovať všetky ich úrovne a prvky. Sú oboznámení s dejinami i s aktuálnym stavom uvedených umeleckých druhov, resp. kultúrnych estetických subsystémov, s ich najreprezentatívnejšími artefaktmi, ako aj s modelovými kultúrotvornými príbehmi. Vďaka týmto spôsobilostiam a znalostiam intertextuálneho pojmoslovia (modelov) dokážu samostatne a detailne interpretovať umelecké diela všetkých druhov i mimoumelecké estetické fenomény, a to aj v medzidruhových a historickovývinových súvislostiach, ako aj vo vzťahu k aktuálnym estetickým koncepciám. Sú schopní rozvíjať estetickú reflexiu aktuálnych kultúrnych a umeleckých problémov, primerane riešiť teoretické problémy z oblasti estetického myslenia a adekvátnym spôsobom prezentovať výsledky vlastného prístupu k vybranej problematike. Ovládajú obsahy všeobecného vzdelávania a obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, metodológiu produkcie obsahu odboru. Tento obsah dokážu projektovať pre didaktické zámery a účely. Osvojili si primerané poznatky z oblasti organizácie a riadenia vzdelávania, ako aj metód výskumu a vývoja v oblasti pedagogiky.

Absolventi magisterského štúdia estetickej výchovy sú odborne pripravení na profesiu samostatného učiteľa základných či stredných škôl tých typov predmetov, ktoré sa zaoberajú výkladom umeleckých, estetických a kultúrnych javov, teda estetickej výchovy, mediálnej výchovy, kultúry a umenia a pod. Uplatňujú sa aj v rozličných oblastiach umenovednej a umeleckej sféry či kultúrneho života. Sú spôsobilí pokračovať vo vzdelávaní na 3. stupni vysokoškolského štúdia a na tejto báze pôsobiť v umenovedne orientovaných ustanovizniach. K zásadným profilujúcim osobitostiam pozri vyššie Špecifikujúci rámec profilov absolventa prípadne ďalšie rubriky Opisu študijného programu.

Teoretické vedomosti

Absolventi študijného programu estetická výchova (2. stupeň):

- ovládajú kategoriálny aparát i metódy interpretácie všetkých druhov umenia (vrátane divadla a filmu) a popkultúry so zreteľom na ich subsystémové, žánrovo-druhové a výrazové osobitosti;

- sú oboznámení s modelovými arcinaratívmi (kultúrotvornými prapríbehmi, t. j. mytológiami, rozprávkami, legendami, ustanovujúcimi náboženskými arcinaratívmi), v nich obsiahnutými príbehovými vzorcami (tematickými algoritmami) a hodnotovými sústavami, ktoré dokážu identifikovať ako archetypické podložie vo všetkých tzv. sujetových estetických a umeleckých od praveku po postmodernú a popkultúrnu súčasnosť;

- sú oboznámení s aktuálnymi koncepciami uvedených predmetových okruhov, ovládajú ich recentné teoretické modely a dokážu ich samostatne uplatniť v minucióznej analýze konkrétnych artefaktov, vrátane tých, ktoré zatiaľ nie sú teoreticky spracované, a to na základe autonómne vypracovaných a medzinárodne akceptovaných interpretačných postupov;

- majú teoretické vedomosti o procesoch socializácie a výchovy, ovládajú obsahy všeobecného vzdelávania a obsah disciplín svojej špecializácie, princípy jeho štruktúry, metodológiu produkcie obsahu odboru a jeho širšie kultúrne a sociálne súvislosti;

- osvojili si základné princípy metodiky vyučovania esteticko-výchovných predmetov a dokážu kreatívnu praktickú metodiku aplikovať pre potreby predmetov estetická výchova, kultúra a umenie a mediálna výchova;

- špecifiká odborovej didaktiky dokážu rozvíjať v kontextoch už osvojených poznatkov z oblasti psychológie, organizácie a riadenia vzdelávania, ako aj metód výskumu a vývoja v oblasti pedagogiky ;

- ovládajú odbornú literatúru ku všetkým uvedeným oblastiam.

Praktické schopnosti a zručnosti

Absolventi študijného programu estetická výchova (2. stupeň):

- sú odborne a na báze absolvovanej pedagogickej praxe pripravení na profesiu samostatného učiteľa základných či stredných škôl tých typov predmetov, ktoré sa zaoberajú výkladom umeleckých, estetických a kultúrnych javov, t. j. estetickej výchovy, mediálnej výchovy, kultúry a umenia a pod.;

- vyššie uvedené teoretické vedomosti dokážu projektovať pre didaktické zámery a účely s využitím moderných komunikačných technológií;

- dokážu adaptovať vzdelávacie programy v uvedených disciplínach na konkrétne podmienky žiakov, školskej triedy a typu školy, sú schopný analyzovať a posudzovať alternatívne programy vzdelávania a vedia efektívne komunikovať pedagogické a odborové poznatky so širším prostredím laickej i profesijnej komunity;

- majú kompetencie kvalifikovane a samostatne interpretovať diela všetkých umeleckých druhov a popkultúrnych artefaktov, kultúrne ustanovujúce prapríbehy, ako aj mimoumelecké estetické fenomény, a to aj v medzidruhových a historickovývinových súvislostiach a aplikovať tieto zručnosti vo vzťahu k aktuálnym problémom výchovno-vzdelávacej, umeleckej a kultúrnej praxe;

- sú disponovaní samostatne a heuristicky analyzovať problémy zo všetkých vyššie uvedených okruhov, aplikovať ich vo vzťahu ku konkrétnym problémom výchovno-vzdelávacej, umeleckej a kultúrnej praxe;

- sú pripravení samostatne pracovať s odbornými i umeleckými textami, komparovať ich, syntetizovať a vyvádzať vlastné závery a riešenia a pri tom interdisciplinárne spolupracovať;

- sú schopní skoncipovať fundovaný odborné i popularizačné príspevky na publikovanie a erudovane prezentovať výsledky vlastnej činnosti pred odborným publikom.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Absolventi študijného programu estetická výchova (2. stupeň) dokáže:

- pracovať samostatne a efektívne ako jednotlivec, samostatný tvorivý pracovník a ako člen či vedúci pracovného tímu;

- identifikovať mechanizmy pre svoj odborný a profesijný rast.

Absolventi magisterského štúdia v študijnom programe estetická výchova nachádzajú uplatnenie ako učitelia základných či stredných škôl vo výučbe predmetov, ktoré sa zaoberajú výkladom umeleckých, estetických a kultúrnych javov (estetická výchova, mediálna výchova, kultúra a umenie a pod.). Uplatnenie nachádzajú vo všetkých povolaniach a profesiách v oblasti umenia, kultúry a estetickej výchovy, ktoré vyžadujú adekvátne umenovedné a pedagogické vzdelanie a samostatné, analytické i kreatívne myslenie, napr. v pozíciách galerijných pedagógov. Sú spôsobilí vykonávať povolania zodpovedajúce činnosti tímového, prípadne samostatného tvorivého pracovníka v nasledovných inštitúciách a zariadeniach:

- školské a mimoškolské zariadenia a vzdelávacie inštitúcie, umelecké a osvetovo-kultúrne ustanovizne, múzeá, galérie, filmové kluby, knižnice, médiá, umelecké alebo kultúrne sekcie redakcií, vydavateľstvá;

- vládne a mimovládne kultúrne a umelecky orientované inštitúcie, organizácie a združenia;

- organizácie a inštitúcie tretieho sektora, ako aj nadácie zacielené na estetickovýchovnú, kultúrnu a umeleckú sféru.

Informácie pre zahraničných uchádzačov

Poradenstvo a podpora pre študentov a uchádzačov so špecifickými potrebami