L3-banner-media

Medzinárodná konferencia Stredoeurópske pohľady

V dňoch 16. – 17. októbra 2018 sa na Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa konala medzinárodná konferencia Stredoeurópske pohľady, organizovaná Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr. Konferencia sa konala pri príležitosti 15. výročia založenia Fakulty stredoeurópskych štúdií. Tematicky bola zameraná na dve oblasti. Prvou témou boli Osmičkové výročia v strednej Európe, druhou Židovský kultúrny fenomén so zameraním na žalmy v židovsko-kresťanskom výklade. V dôsledku toho bola konferencia rozdelená aj na dve rokovacie sekcie.
Slávnostné otvorenie konferencie sa konalo 16. októbra 2018 o 13.00 h. Ako prvý sa slova ujal riaditeľ ústavu PhDr. Ján Gallik, PhD., ktorý privítal všetkých hostí. Nasledoval príhovor dekanky fakulty Dr. habil. PaedDr. Žofie Bárcziovej, PhD., ktorá vyzdvihla význam viacerých osmičkových výročí. Nechýbala ani spomienka na 15. výročie vzniku FSŠ. Preklad do maďarčiny pre hostí z Maďarska zabezpečovala PaedDr. Magdaléna Hrbáček, PhD. Nasledovalo rozdelenie do dvoch sekcií.
V prvom bloku Osmičkových výročí bol moderátorom Mgr. art. Štefan Timko, PhD. Úvodná prednáška patrila známej slovenskej scenáristke a režisérke PhDr. Mgr. art. Mariane Čengelovej, PhD., ktorá v príspevku s názvom Vzťah Milana Rastislava Štefánika a Edvarda Beneša ako východisko v procese výstavby dramatického textu hovorila o svojej najnovšej knihe s názvom Generál a o pripravovanom filme o M. R. Štefánikovi. Predstavila krátky a stručný prehľad životopisov Štefánika, Beneša a Masaryka, pričom dôraz položila na povahové rozdiely Štefánika a Beneša. Po predstavení obidvoch mužov nasledovalo vysvetlenie východiska, ktoré viedlo k vzniku scenáru a románu. V tomto bloku predstavili svoje príspevky aj Lenke Kocsis (doktorandka z Univerzity v Novom Sade) s názvom Zápisky, denníky a denníkové romány o prvej svetovej vojne, PaedDr. Petr Kučera, PhD. (Západočeská univerzita v Plzni) s názvom Nacistická okupace v novele Jana Otčenáška Romeo, Julie a tma a ve filmové adaptaci Jiřího Weisse a PaedDr. Milan Jozek, PhD. (FSŠ UKF v Nitre) s názvom Wojtylovské „Nebojte sa“ v spektre autentického hľadania slobody, pravdy a kultúry života. Milan Jozek spomenul okrem iného aj to, že práve 16. októbra 1978, teda presne pred 40 rokmi, bol Karol Wojtyła zvolený za pápeža. Otázky ktoré nasledovali po všetkých príspevkoch začal prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc. Jeho otázky smerovali najmä k románu o Štefánikovi.
Druhý blok Osmičkových výročí moderoval PaedDr. Milan Jozek, PhD. V tomto bloku prezentovali svoje príspevky Andor Mészáros z Univerzity Loránda Eötvöse v Budapešti, Mgr. Jaroslav Sommer a Vojtěch Jedlička z Univerzity Hradec Králové, PhDr. Jozef Brunclík, PhD. a PhDr. Ján Gallik, PhD. z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Príspevky Meszárosa s názvom Gizella Tarczayová: Záhreb 1918, Budapešť 1938. História očami súčasníka, Gallika, s názvom Slovenská a maďarská literatúra tvárou v tvár komunizmu a Brunclíka s názvom Osmičkové variácie v živote i tvorbe Jána Motulka boli zamerané na obraz udalostí osmičkových výročí v literatúre. Ján Gallik v závere svojho príspevku predstavil novú publikáciu, ktorú spolu s Tiborom Žilkom editovali. Publikácia vyšla pod názvom Pavol Strauss, prorok novej evanjelizácie. Príspevok Jaroslava Sommera a Vojtěcha Jedličku s názvom Srpnové události roku 1968: reflexe v denním tisku vychádzal z ich štúdia československej a ruskej tlače, ktorá vyšla pri príležitosti výročí vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. V rámci diskusie bolo pripomenuté iné významné osmičkové výročie, a to Sviečková manifestácia z 25. marca 1988.
Sekcia s názvom Židovský kultúrny fenomén bola zameraná na výklad žalmov v židovsko-kresťanskom kontexte. Prvý deň bola počas celého popoludnia moderátorom sekcie PaedDr. Magdaléna Hrbáček, PhD. Úvodnú prednášku s názvom Význam žalmov v židovskej tradícii mal rabín Misha Kapustin z Bratislavy. V rámci prvého bloku okrem rabínovho príspevku odzneli aj príspevky Gábora Ortutaya zo Zboru viery v Maďarsku a Évy Petröczi z Budapešti. V príspevku Kniha žalmov očami kresťana predstavil Gábor Ortutay Knihu žalmov ako príklad osobnej komunity s Bohom, ako knihu, v ktorej sa pre veriaceho prejavuje Božia múdrosť. Aj príspevok Évy Petröczi Variácie žalmu 13 bol zameraný na tematiku žalmov. V závere prvého bloku odzneli spievané žalmy v hebrejčine v podaní Annamárie Lencsésovej.
Druhý blok sa začal prednáškou Romana Lencsésa zo Szent Pál Akadémie v Budapešti s názvom Kniha žalmov, v ktorej sa zameral na význam žalmov v kresťanskej praxi. PhDr. Vladimír Fulka, PhD. zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave sa prezentoval príspevkom s názvom Žalmy v gregoriánskom chorále. Zaujímavou bola aj prednáška ThDr. Martina Kolejáka, PhD. z Katolíckej univerzity v Ružomberku. V prednáške s názvom Modlitba liturgie hodín poukázal na súvislosť liturgie hodín so židovskou tradíciou modlitby žalmov.
Na druhý deň, 17. októbra 2018, sa začínali obe sekcie o 9.00 h. V rámci sekcie o židovskej kultúre sa moderátorskej úlohy zhostil prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc. Odzneli príspevky doc. Mgr. Radka Malého, PhD. z Karlovej Univerzity v Prahe s názvom Literární přínos židovské menšiny v multikulturním prostředí Bukoviny a troch zástupcov z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, doc. Mgr. Martina Pukanca, PhD. s názvom Židovský žalm 19 v jeho prvej stredoeurópskej podobe, Pála Száza Židia a Číňania – Franz Kafka a Jiří Langer a PaedDr. Alexeja Mikuláška Provázanost židovských a křesťanských motivů v humoristických povídkách Vojtěcha Rakouse (se zaměřením na cyklus Modche a Rezi). Príspevky boli vo všeobecnosti zamerané na židovskú literatúru, predstaviteľov židovskej literatúry a ich inklináciu k čínskej literatúre (Pál Száz) či vplyv tvorby židovských autorov na kultúrne prostredie ukrajinsko-rumunskej Bukoviny (Radek Malý). Martin Pukanec sa vo svojom príspevku pokúsil o porovnanie židovského Žalmu 19 tak, ako je zaznamenaný v hebrejskej pôvodine a v gréckom prepise, ktorý sa stal východiskom hlaholského prepisu zaznamenaného v hlaholskom Sinajskom žaltári.
Sekciu Osmičkové výročia v strednej Európe moderoval PhDr. Ján Gallik, PhD. V prvom bloku odznel ako prvý príspevok prof. PhDr. Evy Kapsovej, CSc. z FF UKF s názvom Vizuálny komentár – súčasť pocty ku vzniku Československa a jeho kritické čítanie v súčasnosti. Mýtus a moderná republika, v ktorom sa zaoberá výtvarným dielom Alfonza Muchu Slovanská epopeja ako predlohou pre vznik diela Jiřího Davida Apoteóza Slovanov. Druhý príspevok patril Mgr. Jane Juhásovej, PhD. z Katolíckej univerzity v Ružomberku, Stopy histórie v repetitívnych básnických textoch. Autorka príspevku analyzovala litanické formy v literatúre ako náboženský literárny žáner, ktorý opätovne objavila v 20. storočí avantgarda.
V druhom bloku patrila úvodná prednáška Mgr. Petrovi Tollarovičovi z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý v príspevku Mníchovská dohoda a viedenská arbitráž v dobovej slovenskej poézii predstavil prehľad básní z tohto obdobia v slovenskej politicky angažovanej poézii. Osobnosti Alexandra Dubčeka sa venoval Mgr. art. Štefan Timko, PhD. z ÚSJK FSŠ UKF. Vo svojom príspevku Alexander Dubček ako ústredná postava augusta 1968 v hranej filmovej podobe predstavil jednotlivé filmy a seriály v českej a slovenskej produkcii, v ktorých sa objavil Alexander Dubček. Na Timkovu prednášku reagoval v záverečnej diskusii aj Tibor Žilka slovami: „Zatiaľ nie je žiaden dobrý film o Dubčekovi.“ Posledná prednáška patrila Mgr. Zuzane Chrenkovej zo SAV v Bratislave, ktorá sa v príspevku s názvom Priestor a jeho rekvizity ako symptómy slovenskej a českej literárnej moderny zamerala na spisovateľov J. C. Hronského a J. Weissa ako účastníkov 1. svetovej vojny, ktorí pars pro toto zastupujú medzivojnovú literatúru.
Na konferencii odzneli odborné príspevky, ktoré otvárali priestor na diskusiu a zvýšili záujem o problematiku osmičkových výročí, ako aj žalmov v židovsko-kresťanskom výklade.
Organizačne konferenciu zastrešili Mgr. Dominika Hlavinová Tekeliová, PhD., PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková a Mgr. Monika Nozdrovická. Na záver možno konštatovať, že konferencia bola na vysokej organizačnej aj vedeckej úrovni.
Text: PhDr. Monika Adamická a Mgr. Michal Rozenberg – interní doktorandi FSŠ (stredoeurópske areálové štúdiá)
Foto: Mgr. Zoltán Decsi – Dekanát FSŠ

Kontaktné informácie

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Tr. A. Hlinku 1, 949 74 Nitra
tel: +421 37 6408 111
e-mail:
IČO: 00157716
DIČ: 2021246590
IČ DPH: SK 2021246590
 
fb ikona icon instagram

Mediálni partneri

logo nitraden web logo dab
logo mlyny Nitricka logo web
logo centro male logo nr24
logo NISYS noveRE logo Divadelná Nitra 2018radio plus logo