Katedra ekológie a environmentalistiky (KEE) Fakulty prírodných vied UKF už niekoľko rokov v spolupráci s Regionálnou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou Trnava realizuje monitoring hraboša poľného. Dôvodom, ktorý kooperácii predchádzal, bol extrémny nárast populácie tohto druhu na viacerých lokalitách Trnavského kraja v roku 2014. „Premnoženie vtedy spôsobilo veľké škody na poľnohospodárskych kultúrach a len na jeho likvidáciu boli vynaložené finančné prostriedky vo výške približne 1 milión eur,“ informuje prof. Mgr. Ivan Baláž, PhD. z KEE.

Pravidelným monitoringom a výskumom hraboša poľného dokážu pracovníci zistiť aktuálnu veľkosť populácie a krátkodobo predpovedať ďalší vývoj populácie hraboša v nasledujúcom období. Na modelových lokalitách sledujú porasty lucerny, ktorá predstavuje celoročný problém, repky ozimnej a pšenice.

„Vďaka monitoringu sme mohli konštatovať, že v rokoch 2015 až 2018 bola populácia hraboša poľného na uspokojivej úrovni,“ píše na svojom blogu Ing. Jozef Šumichrast, PhD., riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska. „Zo strany poľnohospodárov tak nebolo potrebné preventívne zasiahnuť. V najbližšom období však očakávame horšie správy. Už vo februári 2019 bola na viacerých lokalitách východne pod Malými Karpatami hlásená vysoká početnosť hraboša poľného. Jedná sa o lokality, kde monitoring hraboša doposiaľ realizovaný nebol a skoršia reakcia teda nebola možná, no v súčasnej dobe je už výskyt hraboša aj na ostatných sledovaných lokalitách.“ Podľa jeho slov je možné proti hrabošom účinne nasadiť biologickú ochranu: sokola myšiara a myšiarku ušatú.

Sú to druhy, ktoré sa špecializujú na lov hraboša a v ich potrave absentuje poľovne upotrebiteľná zver. „Jedna myšiarka ušatá denne skonzumuje minimálne 1,3 hraboša, čo predstavuje približne 470 jedincov za rok,“ vysvetľuje Mgr. Filip Tulis, PhD. z KEE.

Problémom však je nedostatok operených predátorov v území, čo súvisí hlavne s nedostatkom hniezdnych príležitostí. Preto občianske združenie Ochrana dravcov na Slovensku v spolupráci s Katedrou ekológie a environmentalistiky FPV začalo v roku 2018 s inštaláciou hniezdnych polobúdok pre spomínané druhy dravých vtákov. „Nie všetky lokality však poskytujú dostatočné množstvo vhodných miest na inštaláciu polobúdok,“ hovorí odborný koordinátor združenia RNDr. Roman Slobodník, PhD. Ako povedal, pomocnú ruku im podal ďalší partner – veľmi výrazne sa do projektu biologickej ochrany zapojila Západoslovenská distribučná, a. s., ktorá v roku 2019 začala v sledovanom území s umiestňovaním hniezdnych poloblúkov na stĺpy 110kV vedení pri Hlohovci. „Naša spoločnosť sa dlhodobo snaží podporovať projekty zamerané na ochranu prírody,“ hovorí špecialista environmentu spoločnosti Mgr. Zuzana Lančaričová. Búdky sú priamo na poli, kde pomôžu zredukovať populácie hrabošov.