L3-banner-media

Literárna beseda v rámci Týždňa vedy a techniky

5. novembra 2019 sa v rámci celoslovenského podujatia Týždeň vedy a techniky uskutočnila v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v spolupráci s Klubom nezávislých spisovateľov literárna beseda so spisovateľom Antonom Balážom a internou doktorandkou ÚSJK Monikou Adamickou. Besedu moderoval Tibor Žilka (predstavil knihu Antona Baláža Dva slovenské osudy) a Ján Gallik (predstavil monografiu Moniky Adamickej Slovenské židovstvo v tvorbe Antona Baláža).
úvod foto
Keď človek rozpráva o knihe, nehovorí len o obsahu, ale často aj o svojich zážitkoch, ktoré zažil pri písaní knihy alebo o aspektoch, ktoré ho zaujali, inšpirovali a podnietili jeho písanie.
Počas besedy o novej knihe Antona Baláža Dva slovenské osudy (Špitzer – Mach) sa jej autor zmienil o svojich podnetoch, ktoré ho viedli k jej napísaniu. Kniha poukazuje na rozdvojené osudy ľudí (Juraja Špitzera na strane židovskej obce a Alexandra Macha na strane štátu, riadiaceho transporty Židov), ktoré sa odohrali počas druhej svetovej vojny a po jej skončení. Anton Baláž píše o Židoch, ktorí boli počas vojny odvezení zo Slovenska do koncentračných táborov, pričom kľúčovým je najmä rozprávanie o jeho osobných stretnutiach s dvoma výraznými postavami našej nedávnej histórie, Jurajom Špitzerom, ktorého židovský osud poznal z rodiska, keďže vyrastal neďaleko pracovného tábora pre Židov v Novákoch, a nechválne známym Alexandrom „Šaňom“ Machom, ktorý bol veliteľom Hlinkovej gardy (1939 – 1940, 1940 – 1944), ministrom vnútra a podpredsedom vlády (1940 – 1944) Slovenského štátu.
Anton Baláž spomenul, že počas štúdia žurnalistiky si v roku 1969 vyberal tému na diplomovú prácu a jeho učiteľ Juraj Špitzer ho poslal za Alexandrom Machom (v roku 1968 prepustený z väzenia), aby písal o jeho novinárskej tvorbe. Autor vyrozprával, ako prvýkrát uvidel Macha sedieť v univerzitnej knižnici, kde čítal noviny z čias Slovenského štátu. „Nebol som si ešte ani istý, či budem o ňom písať, no on mi už podával papier, čo chce, aby som v práci obsiahol.“ Balážovi išlo aj o slobodu prejavu, keďže to, o čom písal, bolo v tej dobe tabu, a tak sa o neho začala zaujímať štátna bezpečnosť i KGB.
balaz 3
V rámci diskusie sme sa autora opýtali, či si myslí, že niekedy Alexander Mach oľutoval svoje činy, ktoré napáchal počas existencie Slovenského štátu. Povedal, že čas sa už nedá vrátiť späť a čo bolo vykonané, to už nezmeníme. I preto sa treba poučiť z chýb, ktoré sa v minulosti napáchali, a tak príbehy z knihy Dva slovenské osudy nestrácajú svoju aktuálnosť ani v súčasnosti.
Súčasťou besedy bola aj prezentácia monografie s názvom Slovenské židovstvo v tvorbe Antona Baláža, ktorá vyšla počas tohtoročného leta na Fakulte stredoeurópskych štúdií UKF a jej autorkou je Monika Adamická, interná doktorandka z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr. Danej téme sa venuje už niekoľko rokov, pričom jej počiatky siahajú ešte k autorkinmu rigoróznemu štúdiu a k spolupráci so svojím konzultantom, literárnym vedcom Tiborom Žilkom. Adamickej monografia „prináša faktografické a literárnovedné poznatky o problematike slovenského židovstva v jednotlivých historických etapách dejín Slovenska, pričom za dôležitý medzník sa pokladá druhá svetová vojna a s ňou spojená genocída na Židoch“. Kľúčovým aspektom monografie je však analytická a interpretačná práca s dielami slovenského spisovateľa a člena KNS Antona Baláža (literatúra faktu Transporty nádeje, novela Krajina zabudnutia, poviedky Trhlina a Šimon Pútnik, rozhlasová hra Ofélia nie je mŕtva), ktoré zobrazujú práve povojnové osudy tých, ktorí prežili a po vojne sa snažia opätovne začleniť do spoločnosti, nájsť nový zmysel života v podmienkach rodiaceho sa československého socialistického zriadenia. Monografia Moniky Adamickej má tak výrazný potenciál prezentovať i v súčasnosti mimoriadne aktuálnu tému, pretože u istej časti spoločnosti narastá opätovná tendencia selektovať ľudí podľa národnosti, vierovyznania, štátnej príslušnosti, rasy a pod., pričom na tento fakt bola sústredená i diskusia s autorkou. Vplyv populizmu a extrémizmu nielen v strednej Európe silnie. Preto je viac než vhodné venovať sa takto profilovanej téme, zvlášť, ak je kvalitne zbeletrizovaná, ako je to zjavné v tvorbe Antona Baláža.
balaz 9
Text: Radovan Košík (1. roč. bakalárskeho štúdia – št. program stredoeurópske areálové štúdiá)
Foto: PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková, PhD., FSŠ – Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr

Kontaktné informácie

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Tr. A. Hlinku 1, 949 74 Nitra
tel: +421 37 6408 111
e-mail:
IČO: 00157716
DIČ: 2021246590
IČ DPH: SK 2021246590
 
 
fb ikona icon instagram

Mediálni partneri

logo nitraden web logo dab
logo mlyny Nitricka logo web
logo centro male logo nr24
logo NISYS noveRE logo Divadelná Nitra 2018radio plus logo