L3-banner-media

Stále viac študentov trpí duševnými ťažkosťami

Začiatkom marca postupne všetky univerzity a vysoké školy na Slovensku v dôsledku koronavírusu zatvorili svoje brány. Doma tak ostalo takmer 100-tisíc vysokoškolákov – výučba pokračovala online, avšak sociálny život, pracovné príležitosti či stáže v zahraničí sa zastavili. Keď sa k tomu pridajú obavy zo znepokojujúcej globálnej situácie, problémy s duševným zdravím sú na svete.
Čísla rastú
Aj bez ohľadu na pandémiu koronavírusu sú podľa najnovšej správy Útvaru hodnoty za peniaze duševné poruchy na Slovensku vážnym problémom, ktorému sa nevenuje dostatočná pozornosť. V populácii od 15 do 29 rokov nimi trpí až 27 % mladých ľudí a samovražda je v tejto vekovej kategórii druhou najčastejšou príčinou smrti. Aj svetové štúdie potvrdzujú, že miera úzkosti, depresie a stresu u vysokoškolákov sa za posledné tri desaťročia výrazne zvýšila.
Začiatky psychologických poradní
Existencia interných psychologických poradní na vysokých školách a univerzitách má už pomerne dlhú tradíciu, tá celosvetovo prvá vznikla už v roku 1910 na Univerzite v Princetone. V bývalom Československu vznikla prvá vysokoškolská (akademická) poradňa v roku 1935, a to v Prahe ako súčasť Ústredného psychotechnického ústavu Masarykovej akadémie práce. Po 2. svetovej vojne zaznamenala významnú prioritu Slovenská republika, keď v roku 1968 bola v Bratislave doc. PhDr. Jozefom Koščom, CSc., založená prvá profesionálna a inštitucionálna psychologická poradňa pre vysokoškolákov. Teoreticky tu pred rokom 1989 fungovali krajské pedagogicko-pychologické poradne, prakticky boli však ich služby ťažko dostupné a silne ideologicky zamerané. Ucelený systém poradenstva v školstve vznikol až po roku 1990, pozornosť venoval predovšetkým žiakom na základných a stredných školách. Rozvoj psychologických poradní na vysokých školách si na svoj rozmach musel počkať ešte o niečo dlhšie.
Na UKF už 16 rokov
Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre vznikla prvá psychologická poradňa začiatkom letného semestra 2004 – konkrétne v spolupráci vtedajšej Katedry školskej psychológie a Katedry pedagogiky Pedagogickej fakulty UKF s Oddelením klinickej psychológie Fakultnej nemocnice v Nitre. Poradenské služby poskytuje dodnes, a to v troch formách: klasické poradenstvo „tvárou v tvár“, e-Poradňa – asynchrónna anonymná komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty () a internetový variant linky dôvery.
Poradia aj v Študentskom centre
Naša univerzita svoje služby v tomto smere rozšírila vo februári 2018, kedy bolo otvorené Poradenské a servisné centrum, od januára 2020 premenované na Študentské centrum UKF v Nitre. Študentom (i zamestnancom) ponúka psychologické poradenstvo pri osobných, vzťahových a študijných ťažkostiach, krízovú intervenciu, sprostredkovanie (mediáciu) pri riešení konfliktov, preventívne vzdelávacie a osvetové aktivity a on-line poradenstvo.
Študentské centrum 3
Budova, v ktorej nájdete Študentské centrum UKF – areál Študentského domova Zobor.
Oslovili sme preto študentku doktorandského štúdia Katedry psychologických vied Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Mgr. Máriu Jančiarovú, ktorá pôsobí v Študentskom centre spolu s odbornou garantkou doc. PaedDr. Martou Popelkovou, PhD., ako poradkyňa práve pre oblasť duševného zdravia.
Študentské centrum UKF poskytuje popri ďalších poradenstvách aj to psychologické. Dá sa zrátať, koľko konzultácií ste už poskytli?
Áno, vediem si anonymnú evidenciu poskytovania poradenstva. Počet študentov sa, samozrejme, líši, záleží od konkrétneho semestra, skúškového obdobia. Sú študenti, ktorí psychologické poradenstvo využívajú alebo využívali opakovane. Za rok 2019 sme v letnom semestri poskytli 59 a v zimnom semestri 37, spolu 96 konzultácií. V letnom semestri 2020 osobne dve konzultácie, online, čiže cez mail alebo video, 10 konzultácií.
Študentské centrum 1
Študentské centrum zvnútra.
Prednedávnom médiami prebehla pomerne znepokojujúca informácia o tom, že sa počas koronakrízy zhoršili depresie, úzkosti a psychóze podobné zážitky u vysokoškolákov Univerzity Komenského. Podobné výsledky majú aj výskumy zo zahraničia. Prečo je to podľa vás tak?
Obdobie koronakrízy bolo pre väčšinu z nás nové, tak ako aj nariadenia a obmedzenia, ktoré s tým súviseli. To, že väčšina populácie, a teda aj vysokoškolských študentov, bola izolovaná, bez sociálneho kontaktu, bolo náročné. Každý sme individuálny a priebeh psychických problémov môžeme zvládať každý inak. Depresívne či úzkostné stavy sa môžu práve vplyvom sociálnej izolácie zhoršiť. Rovnako je dôležité poznamenať aj to, že sme na chvíľu vyšli z našich stereotypov, režimov, ktoré veľa študentov počas semestra má a v procese vzdelávania boli odkázaní si čas a povinnosti manažovať sami. To je do istej miery oslobodzujúce, no na druhej strane aj veľká zodpovednosť, aby si všetky povinnosti vedeli správne rozdeliť a všetko stihnúť.
S akými problémami psychologickú poradňu naši študenti vyhľadávajú?
Študenti prichádzajú s rôznymi ťažkosťami. Jednou z oblastí sú ťažkosti so štúdiom, kedy sa spoločne snažíme prísť na to, aký konkrétny učebný štýl je pre daného študenta najefektívnejší, kedy sa mu najlepšie učí, aké efektívne stratégie môže využívať, ako manažovať čas tak, aby stihli všetky povinnosti. Tiež sa zaoberáme možnosťami zvládania stresu, relaxácie. Prichádzajú tiež študenti s úzkostným prežívaním, panickými atakmi, rodinnými problémami. Niekedy sa na stretnutiach študenti potrebujú vyrozprávať niekomu „cudziemu“. Čiže ešte pred vypuknutím koronakrízy prichádzali buď jednorazovo alebo pravidelne v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch. Počas semestra bolo poradenstvo poskytované v rámci konzultačných hodín, počas „koronaobdobia“ som bola študentom k dispozícii online, buď mailom, alebo prostredníctvom videohovoru, čo niekoľko študentov aj využilo.
psych Janciarova
Doktorandka Mária Jančiarová (vľavo) a kolegyne na Komunikačnom workshope, ktorý sa konal v priestoroch Študentského centra UKF (apríl 2019).
Máte pocit, že je okolo problémov s duševným zdravím stále spoločenské tabu? Ako sa dá situácia zlepšiť? Resp. prečo by to nemalo byť niečo, za čo sa človek hanbí?
Osobne si myslím, že áno, ale, samozrejme, nemôžem to zovšeobecňovať. Rovnako ako sa staráme o svoje telo, ideme ku kaderníčke, kozmetičke a podobne, mali by sme sa starať aj o psychické zdravie. Sme bio-psycho-sociálno-spirituálne bytosti a všetky tieto zložky sa navzájom ovplyvňujú. Keď nie sme psychicky v pohode, máme ťažkosti, odzrkadlí sa to následne na našich vzťahoch, správaní, myšlienkach atď. Stretla som sa s viacerými postojmi ľudí, ktorí majú o návšteve psychológa predstavu, že je to niečo nenormálne. No myslím, že edukáciou ľudí a tým, že budeme o duševnom zdraví hovoriť viac, sa situácia zmení. My s kolegami doktorandmi sme realizovali v Študentskom centre workshopy, ktorými sme chceli študentom priblížiť rôzne témy psychického zdravia a zo spätnej väzby účastníkov som mala pocit, že niekedy stačí naozaj edukovať o tejto téme a v skupine účastníci vidia, že v danej situácii/probléme nie sú sami.
Ste doktorandkou na Katedre psychologických vied. Čo sú tie motívy, kvôli ktorým ste išli študovať odbor psychológia a kvôli ktorým robíte túto prácu?
Vždy ma fascinovala ľudská povaha a to, ako sa ľudia vyrovnávajú s rôznymi situáciami vo svojom živote. Neviem konkrétne vymenovať motívy, ktoré ma k štúdiu psychológie viedli, no viem, že toto štúdium mi dalo veľa v mojom osobnostnom raste. Štúdium psychológie je na celý život, ani zďaleka si nemyslím, že mám prebádané a naučené všetky oblasti, a preto sa snažím stále vzdelávať. Odmenou pre mňa je spätná väzba človeka, ktorý povie, že to, čomu sme sa na sedení venovali, malo význam.
A na záver – čo by ste odkázali našim študentom, ktorí možno aj rozmýšľajú, že by mali vyhľadať pomoc psychológa, ale váhajú?
Že možno už len to, že uvažujú nad návštevou psychológa, je prvý krok a znamená, že sa nachádzajú v prvom štádiu zmeny. Vždy sú rôzne cesty, ako sa ku psychológovi dostať. Myslím si, že napríklad Študentské centrum na UKF je dobrým začiatkom, kde študenti môžu „vyskúšať“ ako to na sedení u psychológa vyzerá. Ak je pre niekoho osobné stretnutie nevyhovujúce, dá sa kontaktovať psychológa aj online formou, či už v Študentskom centre u nás alebo existujú rôzne online platformy poradenstva, ktoré študenti môžu anonymne využiť. Psychologické poradenstvo je vždy dôverné. Preto by som chcela povzbudiť každého, kto návštevu psychológa zvažuje, aby sa nebál a kontaktoval odborníka. A tých, ktorí sa už k tomu odhodlali, chcem za ich odvahu pochváliť 😊.
Psychologicke poradenstvo
Mgr. Jana Krajčovičová, R – Oddelenie médií
Foto: autorka a Lubo Balko, R – Oddelenie médií
Uverejnené: 10. 6. 2020

Kontaktné informácie

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Tr. A. Hlinku 1, 949 01 Nitra
tel: +421 37 6408 111
e-mail:
IČO: 00157716
DIČ: 2021246590
IČ DPH: SK 2021246590
 
 
fb ikona icon instagram

Mediálni partneri

logo nitraden web logo dab
logo mlyny Nitricka logo web
logo centro male logo nr24
logo NISYS noveRE logo Divadelná Nitra 2018radio plus logo