Medzinárodný deň žien (8. marca 2023) oslávilo Britské veľvyslanectvo v Bratislave so skupinou mladých líderiek, pre ktoré pripravili študentský trh „Ženské líderky v digitálne dobe: Inkubátor nápadov“. Medzi vybranými študentkami bola aj študentka FSŠ UKF v Nitre Réka Antalová (študuje na št. programe Stredoeurópske areálové štúdiá).

Najväčší projekt človeka sa začína pri narodení. V bežnom jazyku sa to nazýva život. Výlučne je to iba na nás, ako vyplníme prázdne strany našej vlastnej knihy. Paleta je veľmi farebná, vybrať si môžeme čokoľvek, alebo konkrétne odbory a oblasti si vyberajú nás?

Kultúra a umenie vždy zohrávali dôležitú úlohu v mojom živote už od detstva. Popritom všetkom tu bolo vždy dobrovoľníctvo, aj keď bolo len podvedomé a nenazývali sme ho menom. Ak človek patrí do menšiny, je úzko spojený so svojimi koreňmi a tradíciami. Chce všetko zachovať, čo mu zanechali jeho predkovia. V našej obci žije viac obyvateľov maďarskej národnosti. V živote obce boli moji rodičia prítomní pri zrode mnohých kultúrnych podujatí. Dalo by sa teda povedať, že som sa narodila do víru kultúry a umenia. Spolu s nimi som v tejto sfére začala aktívne pôsobiť ako 15-ročná. Vtedy som ani netušila, že sa v tejto oblasti budem profesionálne angažovať. Vnímala som to ako koníček. Vôbec som nemyslela na to, že organizovanie a spolu s tým aj budovanie komunity môže byť aj určitý druh povolania. Rýchlo som zbadala, že pre mňa láska k hudbe či k divadlu nekončí v hľadisku medzi divákmi, ale v zákulisí.

V roku 2018 som bola vybratá do programu, ktorý bol zameraný pre študentov maďarskej národnosti žijúcich na území bývalého Rakúsko-Uhorska. Nadácia Rákócziho v Kanade každoročne vyhlasuje výzvu vo forme esejistickej súťaže, ktorá je určená mladým Maďarom žijúcim ako národnostná menšina v Sedmohradsku – v Rumunsku, na Hornej Zemi – na Slovensku, v Zakarpatskej oblasti – na Ukrajine, vo Vojvodine – v Srbsku a v Kanade. Na základe esejí tímy regiónov vyberajú mladých ľudí a študentov, ktorí sa môžu zapojiť do programu nadácie s názvom Študenti bez hraníc – maďarský vedomostný tábor. Nie je to tradičný letný tábor, ale je to 10-dňový spoznávací výlet. Počas cestovania študujeme a spoznávame Maďarsko a mladých ľudí, ktorí tiež žijú v národnostných menšinách. Tí, ktorí sa zúčastnili na tomto programe, sa stávajú členmi Rodinného krúžku Rákócziho (v súčasnosti do tejto rodiny patria tisíce mladých ľudí, tento rok sa tábor uskutoční už 27-krát).

Keď sa v roku 2020 pre pandémiu nemohol uskutočniť tábor, vedenie Nadácie vedelo, že nesmie byť nečinné ani v takej zložitej dobe. Pri príležitosti 100. výročia a podpísania Trianonskej mierovej zmluvy bola vyhlásená esejistická súťaž pre členov Rodinného krúžku Rákócziho. Za jeden mesiac prišlo viac ako 100 esejí od mladých Maďarov žijúcich mimo územia Maďarska a z Kanady. Kniha Friss hangok a perifériáról je výberom z týchto esejí. Bola vydaná v maďarčine, preložená do angličtiny, publikovaná v Kanade a v Maďarsku. Prezentovaná na Slovensku, v Budapešti, v Transylvánii a aj v Kanade. Snažíme sa ju šíriť, pretože to má zmysel naozaj len vtedy, ak sa to dostane k čo najväčšiemu počtu čitateľov. Obsahuje naše myšlienky o tom, aký je to pocit, žiť ako národnostná menšina v hociktorom štáte, aké prekážky musíme každý deň zdolávať. Propagácia knihy a programu, samozrejme, je na dobrovoľnej báze. V každom regióne sme vytvorili tím mladých dobrovoľníkov, snažíme sa s pomocou kanadského a maďarského vedenia osloviť čo najviac mladých ľudí. Organizujeme prezentácie knihy, navštevujeme školy, sme prítomní v tlači, organizujeme stretnutia s ostatnými členmi nášho Rodinného krúžku. Práca Nadácie sa tým, samozrejme, nekončí, vždy sa nájdu úlohy, ktoré treba riešiť, čo robíme s veľkou radosťou a nasadením.

V septembri v roku 2022 som odbornú prax v rámci vysokoškolského štúdia absolvovala na medzinárodnom festivale Divadelná Nitra. Keď som si vybrala toto podujatie, pred očami som mala iba to, že chcem pracovať medzi ľuďmi, od ktorých sa môžem naozaj niečo naučiť. Chcela som získať skúsenosti, pozerať sa zo zákulisia, zostať nepovšimnutá a byť stále užitočná pre organizátorov.

Vedela som, že flexibilita je najdôležitejšou vlastnosťou pri organizácii a realizácii takéhoto podujatia. Snažila som sa byť všade. Prácou vo sfére kultúry a umenia chceme pomáhať, zabezpečiť dobré a pohodlné podmienky nielen divákom, ale aj súborom a účinkujúcim. Úspech podujatia je do veľkej miery ovplyvnený tým, ako sa tam cítia účinkujúci a diváci. Zabezpečiť príjemnú atmosféru je aj úlohou dobrovoľníkov, ktorí pracujú na danom podujatí. Ďalším dôležitým faktorom je súlad medzi organizátormi a plynulá tímová práca, keďže práve oni sú hnacou silou tohto stroja. V posledný večer festivalu som bola vybraná ako najlepšia dobrovoľníčka roka (počet dobrovoľníkov pracujúcich na tomto festivale sa každoročne pohybuje medzi 50 až 100). Vďaka tomu ma Asociácia Divadelná Nitra nominovala na ocenenie Srdce na dlani, čo je ocenenie výnimočných dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, za ich dobrovoľné aktivity uskutočňované v prospech iných v rôznych oblastiach spoločenského života, vykonávané bez nároku na finančnú odmenu alebo akýkoľvek honorár. Komisia Nitrianskeho kraja ma vybrala za dobrovoľníčku roka v oblasti kultúry a umenia. Príbeh tu nekončí, keďže budúci týždeň bude vyhlásené celoštátne kolo Srdce na dlani, kde sa vyberie dobrovoľník roka.

Človek nikdy nevie, kde ho osud privedie, ale vždy musí mať ciele a plány do budúcna. V budúcnosti sa chcem zamestnať v oblasti kultúry a umenia. Pretože žiť bez kultúry a umenia sa dá, ale nemá zmysel.

I na základe toho som sa mohla zapojiť do programu Britského veľvyslanectva v Bratislave (Ženské líderky v digitálnej dobe: Inkubátor nápadov), v rámci ktorého bolo vybraných 15 slovenských študentiek, ktoré dostali možnosť prezentovať svoje práce/projekty súčasným slovenským „líderkám“ a britskému veľvyslancovi. Tieto projekty následne budú zahrnuté do virtuálnej brožúry programu.

 

Text a foto: Réka Antalová, FSŠ – 3. ročník Stredoeurópske areálové štúdiá

 

Uverejnené: 15. marca 2023