Tento rok boli témou Spirituálno-religiózne motívy v slovenskej a českej literatúre i v audiovizuálnych médiách. Podujatie vzniklo pod organizačnou záštitou Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre a Veľvyslanectva Českej republiky v Bratislave. Zúčastnil sa ho aj Mons. František Rábek, predseda Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, keďže seminár sa konal i ako sprievodné podujatie v rámci Roka kresťanskej kultúry.

Ako každé podujatie, aj tento odborný seminár sa začal predstavením programu a účastníkov. K otvoreniu prispel svojimi slovami riaditeľ ústavu doc. PhDr. Ján Gallik, PhD., a riaditeľka Českého centra Bratislava Mgr. Monika Koblerová. Spolu s ňou sa podujatia zúčastnila i pani tajomníčka Veľvyslanectva ČR Mgr. Miloslava Fukalová. Všetkých hostí privítala aj dekanka fakulty Dr. habil. PaedDr. Žofia Bárcziová, PhD.

Po predstavení sa program mohol začať. Prvou prednášajúcou bola Mgr. Kateřina Voleková, Ph.D., z Ústavu pre jazyk český Akadémie vied Českej republiky. Jej téma bola Staročeská lexéma „domoskyna“ v poézii Vladimíra Holana. V prezentácii sme mohli vidieť úryvky básne Prvý testament (1940), kde významný český básnik nazývaný „alchymik slova“ použil netradičný a nie úplne významovo jasný výraz „domoskyna“. Ide o unikátne slovo – preklad latinského „domicilium“ v žalme 101:7 („som ako sova v rozvalinách“), ktoré sa vyskytuje iba v staročeskom Žaltári kapitulnom z 80. rokov 14. storočia. Túto ojedinelú lexému uvádzali neskôr české slovníky 19. storočia (napr. Kottov česko-nemecký slovník) a Holan pri obohacovaní svojej slovnej zásoby siahol práve po tomto slovníku. Tak sa unikátna nejasná stredoveká lexéma dostala do modernej českej poézie. Na záver referátu bolo predostretých niekoľko možností, čo by slovo „domoskyna“ od českého stredovekého prekladateľa mohlo znamenať.

Nasledovala prezentácia Mgr. et Mgr. Kataríny Džunkovej, Ph.D., z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, s názvom Otázky štýlu v Novom zákone 4. redakcie staročeského biblického prekladu (1450 – 1489). Na úvod bola pomocou časovej osi predstavená história staročeského biblického prekladu, ktorý sa delí na štyri rôzne redakcie, pričom prvý kompletný český biblický preklad (Biblia drážďanská) pochádza už z roku 1360. Prednáška bola venovaná 4. redakcii a osobitostiam prekladateľského štýlu utrakvistického biskupa, diplomata a teológa Martina Lupáča. Ukazuje sa, že išlo o vynaliezavého prekladateľa, ktorý chcel Bibliu priblížiť čitateľom polovice 15. storočia (používal frazeologizmy, expresíva, hovorové germanizmy) a niektoré jeho prekladateľské riešenia pretrvali mnoho storočí.

Ďalšia bola prednáška Duchovní vývoj osobnosti Jana Čepa do roku 1948. Od novotomistických inspirácií ke křesťanskému personalismu, ktorej autorom bol Mgr. Petr Komenda, Ph.D., z Univerzity Palackého v Olomouci. Jednalo sa o filozofiu vnútorného vyhnanstva, migrácie a existencialitu českého katolíckeho autora Jana Čepa. Ťažký život autora, aj to ako sa jeho diela výraznejšie reflektujú až po jeho smrti, či jeho život vo Francúzsku bol i predmetom záverečnej diskusie.

Po krátkej obedovej prestávke pokračovala druhá časť odborného semináru. Mohli sme si vypočuť prednášku Mgr. Jozefa Tomášika o básnickej zbierke Jáchymovští andělé. Prednáška sa skladala z troch častí. J. Tomášik predstavil slovenského kandidáta na blahorečenie Janka Havlíka. Mal ťažký život, bol v neľahkej situácii ako študent, keď bol pre svoju vieru počas komunizmu mučený vo väzení, na následky čoho vážne ochorel. Hoci teológiu napokon nemohol doštudovať, v jáchymovských lágroch a vo väzniciach slúžil mnohým väzňom s podobným osudom ako kňaz. I preto Jozef Tomášik napísal o ňom verše, ktoré vyšli v roku 2014 pod názvom Anjel v cele a v preklade do češtiny minulý rok s názvom Jáchymovští andělé.

Na odbornom seminári odznela ešte prednáška doc. PhDr. Ján Gallik, PhD., s názvom Nad poéziou Pavla Straussa, v ktorej komparoval poéziu tohto významného slovenského básnika a esejistu s tvorbou poľského kňaza a básnika Jana Twardovského. Záverečná prednáška Známy a neznámy Ján Frátrik: slovenský básnik zo stredoeurópskeho aspektu patrila Mgr. Michalovi Krauterovi, v ktorej sa venoval spisovateľovi Jánovi Frátrikovi, ktorého literárna kritika považuje za súpútnika autorov slovenskej katolíckej moderny. Program odborného semináru bol ukončený bohatou diskusiou.

 

Text: Bc. Noémi Lelkes, FSŠ – študentka, II. stupeň, stredoeurópske areálové štúdiá
Foto: Mgr. art. Ing. Peter Korček, České centrum, Bratislava

 

Uverejnené: 4. októbra 2023