Vo štvrtok 10. apríla 2025 udelila naša univerzita čestný doktorát prezidentke Indie. Možno si dostatočne ani neuvedomujeme, kto nás navštívil. Droupadi Murmu reprezentuje najľudnatejšiu krajinu sveta, v ktorej počet obyvateľov prekročil 1 461 miliónov, čo je necelá patina sveta, trikrát viac ako Európska únia a 267-krát viac ako Slovensko. Pre zaujímavosť: indická populácia dominuje v siedmich ázijských štátoch, ako sú India, Bangladéš, Bhútán, Maldivy, Nepál, Pakistan a Srí Lanka, na africkom ostrove Mauriticius a v troch latinskoamerických štátoch – v Guyane, Suriname, Trinidade. Indická komunita v širšom ponímaní tvorí výrazný podiel vo Veľkej Británii, Spojených štátoch amerických, Kanade, Austrálii, Malajzii, Mjanmarsku, Saudskej Arábii, Kuvajte, Ománe, v Juhoafrickej republike a inde vo svete. Dediči niekoľko tisícročnej indickej tradície tvoria tretinu ľudstva. Indická civilizácia spolu s čínskou je najstaršou existujúcou civilizáciou sveta.

Pani prezidentka Droupadi Murmu je druhou ženou vo funkcii hlavy tohto štátu, príslušníčkou etnickej aj rasovej menšiny Santalov. Pochádza z mimo kastovníckeho systému. Tým predstavuje súčasne viaceré minority. Indický subkontinent umožnil vstup viacerých žien do vrcholovej politiky a to bez kvót. Zrodil prvú (Sirimavo Bandaranaiková, Srí Lanka, od roku 1960), druhú (Indira Gándhiová, India, 1996), desiatu (Benazir Bhuttová, Pakistan, 1988) a 12. premiérku sveta (Khaleda Ziaová, Pakistan, 1991) a 10. prezidentku (Srí Lanka, Chandrika Kumaratungová, Srí Lanka, 1994).

Indovia dokázali nenásilnou formou, odvolávajúc sa na starý princíp áhinsa (neubližuj, nechaj žiť), presvedčiť najúspešnejších svetových kolonizátorov, aby ich ponechali žiť vlastnou cestou. Po druhej svetovej vojne tak vznikla najväčšia demokratická krajina, ktorá nepretrhala všetky väzby na Veľkú Britániu. Aj keď koloniálne obdobie vníma veľmi kriticky, ponechala si to, čo z neho považuje za užitočné. Britské stopy nájdeme v politickom systéme, štátnej správe, školstve aj v doprave. Aj tu sa jazdí po cestách na ľavej strane.

Všetky sociálne vrstvy, vrátane tých najnižších, ovládajú okrem svojej materčiny aj angličtinu. Na rozdiel od drvivej väčšiny iných bývalých kolónií nezažila India počas ôsmich desaťročí svojej slobody vojenské ani civilné prevraty. Je obdivuhodné, ako zvláda nesmiernu kultúrnu pestrosť. Pôvodné obyvateľstvo sa skladá zo štyroch základných súčastí - 70 percent z neho tvoria Indoeurópania, Indovia v tom užšom slova zmysle, štvrtinu drávidské národy žijúce najmä na juhu polostrova. Na severe pod himalájskymi končiarmi sa usadili príslušníci tzv. žltej rasy, zväčša príbuzní Tibeťanom a na severovýchode austroázijskí černosi. Túto skladbu spestrujú štyri svetové náboženstvá, ktorých kolískou sa stala práve India. Najstarší hinduizmus sa literárne voľne opiera o Védy, z ktorých najstaršie vznikli zhruba pred štyrmi tisícročiami. Mladší budhizmus a džinizmus sa objavujú v plodnom období viac než pol tisícročia pred Kristom, keď na druhej strane, v Číne, sa formuje konfuciánstvo a taoizmus. Sihkizmus je produktom novoveku.

V Indii sú početne zastúpení aj kresťania. Prvá sa tu objavila východná vetva vďaka  sýrskym Arabom. Katolicizmus priniesli Portugalci a protestantizmus Briti. Islam obohatil krajinu o nádherné architektonické výtvory, vrátane Tádž Mahalu. Spomínané náboženstvá pomerne spolu vychádzajú. Problémy však vyskakujú, a to neraz výbušne, na severozápade, v moslimskom Kašmíre, ktorý sa nachádza aj v Pakistane. Obidva štáty majú rozdielny názor na tunajšiu hranicu. Moderná India zápasí niekedy úspešne, inokedy menej s dedičstvom kastovníctva.

India napreduje nielen počtom obyvateľov. Stala sa jednou z najrýchlejšie rastúcich hlavných ekonomík sveta, v posledných rokoch s rastom HDP viac ako 7 %. V tomto ukazovateli zaujala piatu priečku na svete. Tradičné odvetvia ako poľnohospodárstvo, priemysel a služby dopĺňajú informačné technológie, outsourcing a softvérový priemysel. Štát sa usiluje o líderstvo v oblasti čistej energie a udržateľného rozvoja, pričom veľa investuje do obnoviteľných zdrojov a iniciatív na zlepšenie životného prostredia. Otvára sa na všetky strany sveta. Patrí k významným obchodným i politickým partnerom Európskej únie. Zvyšuje svoju geopolitickú váhu. Podieľa sa na riešení mnohých problémov medzinárodných vzťahov.

O Indiu sa zaujímali slovenskí vzdelanci od konca 18. storočia. Prvý známy záznam poskytla práca Geograffia aneb Wypsánj Okrsslku Zemského s ssesti Mappami wlasnj rukau geho wyrytými (Banská Bystrica, 1798). Ján Hollý považoval v epose Svatopluk Indiu za prakolísku Slovanov. Ján Kollár v básni Slávy dcéra (4. spev) píše, že Slovania nosia látky z neba, ktoré sú „z Indie, té staré Slavů matky“^[1]. Porovnával mená a vlastnosti ich predkresťanských bohov s indickými^[2]. Pavol Jozef Šafárik vo svojich Dejinách slovanských jazykov a literatúr všetkých nárečí (1826) tvrdil, že „Slovania pochádzajú z Indie, tak ako ich večití susedia Germáni, z Perzie.“^[3]

Ľudovít Štúr sa začal zaoberať Indiou ešte ako študent. Najprv si všímal jazyk, neskôr históriu a kultúru. Využil k tomu štúdiá v Halle. Po návrate do vlasti prednášal ako námestník profesora Juraja Palkoviča na bratislavskom lýceu aj indickú tematiku. Opieral sa pritom okrem iného o interpretáciu Georga W. Hegla. Zachované texty jeho prednášok (Filozofie řeči indoeurópskych) pochádzajú z roku 1842.

Neskorší slovenskí bádatelia sa od myšlienky pravlasti Indie začali odkláňať, ale podobnosť kultúr nevylučovali. Prvý slovenský indológ, polyglot, pacifista  a nepochopený utopický vizionár Ján Maliarik žil asketicky, v čom mu bol vzorom Mahátmá Gándhí, ktorému písal listy.

Pred druhou svetovou vojnou sa vytvorili tesnejšie vzťahy medzi československými a indickými národmi. Vzájomné väzby sa prehlbovali so stupňovaním vojnovej hrozby v Európe. V auguste 1938 sa budúci prvý indický predseda vlády Džaváharlál Néhrú pri návšteve Československa s dcérou Indirou, neskoršou premiérkou Indie, zastavil aj na Slovensku. Pri Rybnej bráne v bývalej bratislavskej reštaurácii U Kerna sa obaja stretli s poslancom Vladimírom Clementisom, čo pripomína pamätná tabuľa. Spolu s nositeľom prvej indickej Nobelovej ceny Rabíndranáthom Thákurom vyjadril rozhorčenie nad hrozbou zániku iste nie ideálneho, ale v tom čase vzácne demokratického Československa.

Väzby, ktoré sa vytvorili v predmníchovskej atmosfére, prinášali ovocie v nasledujúcich rokoch bez ohľadu na zmeny vo svetovej i vnútornej politike. Obe krajiny neraz vzájomne hostili najvyšších štátnych predstaviteľov. Rozvíjali sa vzájomné obchodné, vedecké a kultúrne vzťahy. Naši horskí športovci – himalájisti uskutočnili cenné výpravy. Indická prezidentka Droupadi Murmu pricestovala na Slovensko ako do známej krajiny a navštívila našu univerzitu ako pracovisko, ktoré sa jej vlasti venuje vo výučbe aj vo vedeckovýskumnej oblasti a na ktorej pôde sa uskutočnilo niekoľko podnetných podujatí v spolupráci s Indickým veľvyslanectvom v Bratislave. Spomeňme okrem iného v roku 2024 skončený grant KEGA č. 026 UKF 4-2022 India v súčasných medzinárodných vzťahoch, dve dizertačné práce obhájené na UKF (Erik Leško: Postkolonializmus a historická diferencia. Ku kritike subalternej historiografie, Nitra, UKF, 2015; Beáta Izsófová: Čína a India v kontexte orientalizmu. Nitra, UKF v Nitre, 2022) a monografiu (Svetozár Krno: Himalájske veľmoci. Nitra, UKF v Nitre, 2014).

 

 

Text: prof. PhDr.  Svetozár Krno, CSc., FF – Katedra filozofie a politológie
Foto: prof. Svetozár Krno, Martin Klas

 

Uverejnené: 25. apríla 2025