Komornou maliarskou tvorbou sa v Starom divadle Karola Spišáka predstavuje Mgr. Martina Bégerová, PhD., absolventka štúdia marketingovej komunikácie a reklamy na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, ktorá od roku 2013 žije v Bratislave. Sen odprezentovať sa v rodnej „Nitričke“ sa jej splnil na pôde Galérie Foyer v SDKS, kde si jej práce môžete pozrieť do 23. mája 2025.

Názov „Domov“ je podľa kurátorky výstavy PhDr. Marty Hučkovej Kocianovej príznačný pre emočné prepojenie s autorkiným rodiskom a s divadelným prostredím (pôsobí ako kostymérka v Divadle Astorka Korzo ´90 v Bratislave, kde tiež hosťuje v inscenácii Váhavec). Súčasne názov abstrahujúco vystihuje autorkinu tému jej obrazov - dušenú púť človeka na ceste domov „Domov“.

„Prezentáciu diel Martiny Bégerovej by som zhrnula i do tejto formulácie „vnútorná krajina bytia“, v ktorej pretavuje, tlmočí sny, myšlienky, spomienky, každodenné zážitky, stretnutia a rozhovory, v ktorých analyzuje pozitíva i negatíva komunikácie. Sen poskytuje autorke takmer bezmedznú plochu výtvarnej pôsobnosti, v ktorej sa môže nenútene snúbiť obyčajné s krajne zvláštnym až mystickým, kde kypí fantázia, originalita a reálne sa prelína s nereálnym. V autorkiných dielach prevládajú štylizované figúry v éterických, priehľadných, takmer efemérnych tónoch svetelných zábleskov na kontrastnom tmavom pozadí. Bégerovej tvorbu možno zaradiť do prúdu neossurealizmu predovšetkým uplatnením psychického automatizmu, sama autorka svoj maliarsky štýl definuje ako „begerizmus“, aby sa vyhla kategorizácii z teórie umenia, vyhýba sa škatuľkovaniu,“ uviedla PhDr. Hučková.

Martina Bégerová doposiaľ realizovala 13 samostatných výstav v Prahe, Opave, Ríme a Bratislave,  absolvovala 16 kolektívnych výstav na Slovensku, ale i v Česku, Poľsku, Taliansku a USA. Za svoju tvorbu získala v Taliansku 4 ocenenia.

Aktuálnou výstavou v Nitre sa splnil váš sen vystavovať v SDKS a v rodnom meste po prvýkrát a samostatne...
Nitrianska výstava je pre mňa špeciálna záležitosť. Bolo náročné pre menší priestor urobiť výber z tvorby tak, aby bola ukážkou môjho výtvarného prejavu. Vystavených je 33 diel, primárne používam akryl, niektoré detaily sú olej. Maľujem na vysokogramážne plátna natiahnuté na slepom ráme. Používam úplne obyčajné štetce, vodu z vodovodu a svoju dušu napojenú na Zdroj všetkého.

V rokoch 2004 – 2012 ste študovali na UKF v Nitre na magisterskom a doktorandskom stupni štúdia. Prečo ste si  vybrali práve marketingovú komunikáciu a reklamu? Splnilo štúdium vaše očakávania?
Od detstva som mala jasno, že sa chcem venovať maľovaniu alebo módnemu návrhárstvu. Vzťah ku tvorbe bol plne prítomný v mojom rutinnom živote v rôznych kreatívnych formách. Pri výbere strednej aj vysokej školy som v oboch prípadoch pod vplyvom okolností v rodine upustila zo svojich predstáv. Čiže voľba marketingová komunikácia a reklama boli v mojom srdci kompromisom – aby som eliminovala ekonomický tlak na mamu – samoživiteľku (staršia sestra v tom čase už bola na vysokej škole, tiež v Nitre). Konkrétne tento odbor bol racionálnou voľbou – prijímačky boli dosť širokospektrálne, odporučený zborník som vedela naspamäť. Na prijímacích skúškach však bola aj praktická časť – vizuálna tvorba, psychologické testy a tiež merali logiku záujemcov. Skončila som druhá zhora spomedzi 500 uchádzačov. Tak to asi bolo znamenie „zhora“, že to bude pozitívny životný kompromis. Vedela som, že mi toto štúdium podľa vyučovaných predmetov poskytne priestor na tvorivosť a súčasne ma pripraví aj „do toho sveta“ – ako sa to hovorilo, veď „nech zo mňa niečo je“... Ach, keď počujem, že rodičia svoje deti tlačia proti ich vôli do rôznych odborov štúdia, je mi smutno. Ono je to podľa mňa úplne naopak. My už na svet prichádzame ako Niekto. A naši sprievodcovia, rodičia, učitelia sú tí, ktorí nám majú pomáhať rozvíjať naše danosti, prednosti, talenty, dary, aby sme ich dokázali zúročiť nielen pre svoj prospech, ale prostredníctvom nich prinášali do spoločnosti kvalitné hodnoty a robili svet radostným miestom.

Osobne som najviac čerpala zo psychológie a sociológie. Čo spätne vyhodnocujem ako limit je, že študentom by veľmi pomohlo už počas štúdia byť v priamom kontakte s praxou. Je prirodzené, že odborní pracovníci katedier majú vedecké ukotvenie, avšak absentuje tam tá „divočina“ zvonku. A v marketingovom prostredí to teda divočina je. Taká, ktorá je lákavá, no má aj svoju daň.

Aké témy riešili vaše práce na UKF?
V rámci bakalárskej práce som sa venovala téme vnímania spoločenskej zodpovednosti spotrebiteľmi v podnikaní a tomu, v akej miere ovplyvňuje ich nákupné správanie. V tom čase bolo na Slovensku len zopár firiem, ktoré to mali ukotvené aj vo svojej firemnej kultúre a etickom kódexe. To som niesla so sebou ďalej a aktívne iniciovala niekoľko projektov u zamestnávateľa, aby sme robili CSR (Corporate social responsibility) aktivity. Vraj sa držia doposiaľ, čo ma teší. Hmotný svet je úžasný, ten mimohmotný si vezieme so sebou na druhý svet... Na smrteľnej posteli nám preblesnú hlavou všetky situácie, ktoré pohli naším srdcom. V širokej škále príjemnosti. Ja sa rada orientujem na tie pozitívne a výživné pre dušu.

V oblasti marketingu ste potom pôsobili 8 rokov. Čomu ste sa venovali, zúročili ste svoje poznatky z UKF?
Už počas doktorandúry som začala pracovať v lokálnej nitrianskej reklamke. Po ukončení štúdia má láska zaviala do Bratislavy, kde som si cez Profesiu našla prácu v rádiu ako marketingový manažér. Súčasne som tvorila kreatívne koncepty súťaží v éteri. Keď rádio kúpila iná finančná skupina, nechali nás zopár ešte urobiť relaunch značky rádia plus pripraviť marketingovú stratégiu pre ďalšie dve, ktoré v rovnakom čase vzali pod seba. Na druhý deň po oficiálnom uvedení vynoveného rádia nám dali podpísať výpoveď. V rovnaký deň bol na moje miesto dosadený iný pán. Prišiel v teplákoch a išla z neho neprirodzená sebaistota a nízka pokora. Môj nový šéf v rádiu mal slzu na kraji, ale asi po dvoch rokoch, keď mi dal ponuku pracovať opäť v rádiu, mi na neformálnom stretnutí povedal, že to urobiť musel... Medzitým si ma pôvodný šéf z rádia stiahol do ďalšieho projektu. Mali sme excelentnú pracovnú chémiu. Ja som sa bránila, lebo som vedela, že v poisťovni skrátka vyhyniem. Aj som upozornila, že to nebude nadlho. Aj sa stalo, po necelých dvoch rokoch som ušla do Rwandy ako dobrovoľníčka na 4 mesiace. Po návrate som poskytovala marketingové poradenstvo zopár klientom. Tam sa udiali nejaké vesmírne prepojenia a dostala som ponuku robiť v japonskom korporáte ako brand manažér pre konkrétnu svetovú značku cigariet. Presne v rovnakom čase, ako som bola pred podpisom zmluvy do rádia, ako som už spomínala. Avšak podmienky a benefity korporátu boli bezkonkurenčné. Nechala som sa zvábiť ako veverička na lieskovce. A veď aj boli chutné, ale na výživu nám treba aj iné zdroje energie. Chvíľku mi trvalo, kým nastala heuréka. To bolo profesne 30 kvalitných, empíriou pretkaných mesiacov, za ktoré sa hlboko v duši cítim vďačná. Taká škola života.

Prečo došlo neskôr k zmene? Začali ste s výtvarnou tvorbou alebo ste maľovali aj popri práci v marketingu?
Tvorila som stále po večeroch, nociach popri formálnej práci v rámci psychohygieny a potreby vyjadrovať svoje prežívanie. Často to bolo tak, že keď som odišla z officu, zaparkovala som auto a rovno šla do obľúbenej putiky na pohár červeného, pri ktorom vznikala väčšina realizovaných kampaní. Bol to tiež tvorivý proces, len som ho musela ukotviť aj odborne. Pri voľnej tvorbe sa mi páči to, že nič nemusím a všetko môžem a že je to tak v poriadku. Keď vnášame pozornosť a energiu do niečoho, čo nám prináša radosť a komfort, potom na čo si dávať nejaké hranice? Tie sú dané, ako aj v ostatnom živote, jedine tým, aby som ostávala v súlade so svojím vnútorným hodnotovým pilierom a rešpektovala všeobecné vesmírne zákony. Skratka – vždy s čistým zámerom.

Celá moja tvorba začala byť konečne serióznym osobným projektom vtedy, keď mi v práci v rámci celosvetovej transformácie korporátu ako jednej z mnohých oznámili, že o 9 mesiacov sa so mnou rozlúčia. Niektorí mali hodinovku (najmä v Ženeve v centrále pre európsky trh), niektorí odišli o mesiac, tri, šesť. Viete si predstaviť chodiť 9 mesiacov do práce s pocitom, že tam končíte? Moje ego sa vyváľalo v bahne. A potom mi to s prikovaním na stoličku doma s príchodom pandémie celé docvaklo. Skratka mi ubúdalo projektov a neprichádzali už nové, čiže som často mala hovor s kolegami zo zahraničia a vedľa mňa bol stojan a plátno. Tri mesiace po ukončení práce som mala svoju prvú výstavu obrazov. Skrátka som sa konečne začala brať vážne a vypla strachy môjho okolia, ktoré vnášali pochybnosti o mojej budúcnosti. Dala som si sľub, že už nedovolím, aby bola moja duša rukojemníkom a že jej dovolím sa naplno prejaviť a venovať tomu, čo ju vyživuje. Niekedy mám pocit, že práve vtedy sa začal môj skutočný život.

Podarilo sa vám poznatky získané počas štúdia na UKF z oblasti marketingu a reklamy nejako pretaviť do výtvarnej práce? V čom nachádzate paralely, spojitosti s vyštudovanou oblasťou a svetom výtvarného umenia?
Často sa stretávam z veľmi podobnou stereotypnou predstavou okolia o tom, ako taký život umelca funguje. Aj keď sú isto takí, ktorí celé dni spia a po nociach maľujú pri víne, v mojom prípade je to inak. Disciplína je môj výborný návyk z predošlého pôsobenia a pomáha mi spĺňať svoje plány. Alkohol odkláňa dušu a tvoriť bez duše je mi cudzie. Ten si spájam výhradne s tancom a zábavou. A počas tanca by sa predsa ťažko maľovalo.

Asi si musíme vzájomne pripustiť fakt, že je veľmi ťažko vyhodnocovať, čo konkrétne som zo štúdia aplikovala. Je to veľmi komplexné a empíriou sa všetko inovuje, transformuje a podnecuje do ďalšej podoby. Uvedomujem si, že skutočne sme vždy presne tam, kde máme byť a všetko má svoje opodstatnené načasovanie. Viackrát som sa stretla vo výtvarných kruhoch s tým, že som vnímaná ako všestranná – totiž aj tu panuje to páchnuce zvláštne pravidlo svetskej nenásytnosti. Tak si razím svoju cestu a všetko si zastrešujem sama. Moja samostatnosť, organizovanosť, disciplína, energia, zmysel pre detail a ochota učiť sa nové v kombinácii s mojimi komunikačnými zručnosťami mi priniesli výborné výsledky. Navyše, nie som ničí vazal. Je za tým veľká dávka zodpovednosti, a zodpovednosť prináša slobodu. Alebo lepšie povedané, sloboda si vyžaduje zodpovednosť. Tie vzorce sú vo všetkom tomto našom rozkošnom svetskom snažení rovnaké. Ale ja si to robím po svojom, aby ma moja činnosť bavila a aby som mala pocit, že sa venujem tomu, čo ma napĺňa a súčasne mi to prináša aj finančnú hojnosť. Je to taký kľúč, ktorý uvoľňuje naše energetické pole a zrazu prichádzajú do života úžasne podporné okolnosti, situácie, osôbky. Najťažšie je pocítiť autentickú dôveru, že je o nás postarané a dôverovať procesu. Niekedy prežívame príliš dramaticky úplne nepodstatné veci. Ale to už by som otvorila tému nevyliečených zranení. To by bolo na dlhšie...

 

Spracovala: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: Mgr. Dušan Nevín, Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre

 

Uverejnené: 2. mája 2025