Výučbu zabezpečil ju Mgr. Peter Barta, PhD., vedúci výskumného projektu financovaného Európskou úniou z Plánu obnovy a odolnosti, ktorý sa na katedre realizuje. Výučba v teréne bola orientovaná na metódy aktuálne využívané pri výskume národnej kultúrnej pamiatky Hrad Devín – slovanské hradisko a na archeologickú topografiu biokoridoru Devínskej brány a najbližšieho okolia.Po pracovných raňajkách o deviatej, na ktorých sa účastníci dozvedeli základné informácie o archeologickej topografii mikroregiónu, sme sa z Devína vydali na hradisko Nad lomom v Devínskej Novej Vsi. Táto strategická poloha na západnom okraji Devínskej brány s výborne zachovanými valmi nám umožnila rozhliadnuť sa po historickej krajine z doby laténskej, rímskej a z veľkomoravského obdobia.

 

Napriek počasiu sme mali dobrý výhľad na devínsku hradnej výšinu a Braunsberg (na fotografii), na Moravské pole a do Záhorskej nížiny smerom k bývalej devínskonovoveskej tehelni so známym slovansko-avarským pohrebiskom. Následne sme sa presunuli na polohu Veľká lúka – lokalitu na miernom svahu s výborným výhľadom na západ, ale zároveň chránenú masívom Devínskej Kobyly. Táto polykultúrna lokalita na okraji bratislavskej mestskej časti Dúbravka je preslávená nálezom vily z 3. stor. n. l. postavenej pre germánskeho veľmoža na pôdoryse rímskych okružných kúpeľov s tromi apsidami (na fotografii). Po prezentácii tunajšieho osídlenia od mezolitu po vrcholný stredovek pri murivách vily sme sa presunuli naspäť na Devín.

Po ceste sme sa na malú chvíľu zastavili na mieste s výhľadom na lokalitu Devínska Nová Ves – Útočnica a priblížili sme si osídlenie tejto terénnej vlny, ktoré je datované do eneolitu, strednej a mladšej doby bronzovej a doby laténskej. Po príchode do areálu hradu Devín sme sa v priestoroch archeologickej a administratívnej základne Múzea mesta Bratislavy najskôr venovali aktuálnym otázkam rádiouhlíkového datovania tunajších vzoriek. Na devínskych archeologických a mimoeurópskych etnoarcheologických príkladoch sme si vysvetlili vplyv redukcie živej kultúry archeologizáciou na interpretáciu našich 14C dát (fotka so sekerami – Devín a západná Papua).

Venovali sme sa tiež rôznym častiam uhlíkového rezervoáru z pohľadu aktuálne skúmaných devínskych 14C vzoriek. Názorne sme si ukázali výsledky odoberania 14C vzoriek z tvrdých tkanív zvieracích a ľudských skeletov (foto s rezačkou), s detailmi techniky rezania a spôsobu balenia. Priblížili sme si tiež základy izotopovej diagnostiky z aktuálne odobratej vzorky. Potom sme sa na príklade devínskych 14C dát venovali základom chronologického modelovania (foto s grafom na tablete). Pristavili sme sa aj pri laserovom profilovači, ktorý významne prispieva k štandardizácii kresbovej dokumentácie keramiky. Prestalo mrholiť a my sme opäť vyšli do terénu.

 

Devínsky hradný vrch sme si predstavili ako lokalitu s intenzívnym osídlením od záveru 6. tisícročia cal BCE do novoveku, ktorá je výsledkom komplexných archeologických formačných procesov. Vo výstavnom pavilóne Cella memoriae sme si predstavili interdisciplinárny archeologický výskumu MMB na dolnom hrade v rokoch 2022 až 2024 a archeologické (typochronologické a chronometrické) datovanie tu prezentovaných architektúr. V hradnom areáli sme sa ešte okrem významných nálezov zo sklonku doby laténskej a z počiatku doby rímskej venovali aj zmenám osídlenia mikroregiónu hradnej výšiny a priľahlej mestskej časti Devín v 9. – 13. stor. na základe sídliskovej a pohrebiskovej komponenty lokalít. Našu blokovú výučbu sme ukončili v Devínskej bráne.

 

Text a foto: Mgr. P. Barta, PhD., FF – Katedra archeológie

 

Uverejnené: 24. júna 2025