Historické dni na tému ženy – priekopníčky
Katedra histórie FF UKF v spolupráci so Slovenskou historickou spoločnosťou a Historickým ústavom SAV pripravila v rámci Študentských dní nitrianskych univerzít 2025 sériu zaujímavých a podnetných prednášok so sprievodným programom. Podujatie s názvom Historické dni s témou Priekopníčky. Ženský element v dejinách. Známe, neznáme, zabudnuté, ktoré sa konalo 12. novembra 2025 v Akropole na pôde Filozofickej fakulty UKF, predstavilo ženy, o ktorých sa bežne v učebniciach nepíše, ale napriek tomu menili dejiny. Príbehy priekopníčok, ktoré prekonali dobové očakávania a zanechali trvalú stopu vo vede, kultúre, politike, ale aj v ďalších oblastiach spoločenského či každodenného bežného života.
Ženy v dejinách
Účastníkom podujatia sa prostredníctvom prednášok prihovorili PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., doc. Mgr. Eva Škorvanková, PhD., PhDr. Marie Bahenská, PhD., Mgr. et Mgr. Silvia Capíková, PhD., Mgr. Marína Zavacká, M. A., PhD., a doc. PhDr. Eva Morovicsová, PhD., MPH. Podujatím prevádzali jeho organizátori, doc. PhDr. Adriana Kičková, PhD., a doc. PhDr. Róbert Arpáš, Ph.D., z Katedry histórie FF UKF.
Účastníkom podujatia sa prostredníctvom prednášok prihovorili PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., doc. Mgr. Eva Škorvanková, PhD., PhDr. Marie Bahenská, PhD., Mgr. et Mgr. Silvia Capíková, PhD., Mgr. Marína Zavacká, M. A., PhD., a doc. PhDr. Eva Morovicsová, PhD., MPH. Podujatím prevádzali jeho organizátori, doc. PhDr. Adriana Kičková, PhD., a doc. PhDr. Róbert Arpáš, Ph.D., z Katedry histórie FF UKF.
„Podujatie Historické dni organizujeme tradične každoročne a každý rok je zamerané na inú tému, čím sa študentom snažíme priblížiť nové smery výskumu a, samozrejme, aj niečo zaujímavé k tomu, čo môžu reálne využiť ako budúci učitelia, alebo čo ich môže nasmerovať k novým výskumným zameraniam,“ hovorí k cieľu a významu podujatia doc. PhDr. Adriana Kičková, PhD.
„Dnešné prednášky sú zamerané na ženy – priekopníčky v rôznych oblastiach, napríklad jedna z prednášok je venovaná prvej profesorke medicíny, doktorke Božene Štúrovej Kuklovej, ďalšie prednášky sa orientujú na ženy v raných novovekých dejinách, na postavenie žien v Slovenskom štáte, na možnosti a limity žien v odbojovej činnosti či na problematiku inovatívnych zamestnaní pre ženy. Účastníci podujatia v rozprávaní šiestich hostiek spoznali známe ženské osobnosti, ale aj menej známe ženy, ktoré sa v priebehu dejinného vývoja ako keby stratili v histórii.“
Z chudobnej vdovy boháčka
Postavenie ženy – vdovy v meštianskej spoločnosti v 16. – 17. storočí priblížila poslucháčom zaujímavá prednáška PhDr. Tünde Lengyelovej, CSc., s názvom Bohatá „úbohá vdova“. Hranice a možnosti meštianskych žien v období raného novoveku. Ako samostatná vedecká pracovníčka pôsobí v Historickom ústave SAV v Bratislave už 38 rokov a venuje sa výskumu fungovania spoločnosti 16. – 17. storočia s dôrazom na dejiny žien, ktoré sú jej srdcovou témou. Ako príklad v rámci prednášky si zvolila životný príbeh reálne žijúcej osoby – známej košickej meštianky.
Postavenie ženy – vdovy v meštianskej spoločnosti v 16. – 17. storočí priblížila poslucháčom zaujímavá prednáška PhDr. Tünde Lengyelovej, CSc., s názvom Bohatá „úbohá vdova“. Hranice a možnosti meštianskych žien v období raného novoveku. Ako samostatná vedecká pracovníčka pôsobí v Historickom ústave SAV v Bratislave už 38 rokov a venuje sa výskumu fungovania spoločnosti 16. – 17. storočia s dôrazom na dejiny žien, ktoré sú jej srdcovou témou. Ako príklad v rámci prednášky si zvolila životný príbeh reálne žijúcej osoby – známej košickej meštianky.
„Volala sa Žofia Titiliová, resp. Titili. Z historických prameňov o nej vieme, že bola vydatá a všetok majetok, ktorý mali, minuli na liečenie manžela, ktorý bol 16 rokov nevidiaci. Keď jej muž zomrel, zostala Žofia prakticky bez majetku. V priebehu niekoľkých rokov ju však stretávame ako jednu z najbohatších žien, ktorá svojim vnúčatám v testamente odkazuje naozaj úctyhodný majetok – okrem hnuteľného majetku a hotovosti aj niekoľko domov, množstvo pozemkov v okolí Košíc a vinice v Tokaji,“ rozpráva PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., príbeh ženy z minulosti, ktorá sa z chudobnej vdovy stala jednou z najbohatších meštianok Košíc.
Ako odborníčka prezradila, vieme, ako k tomu došlo, keďže historické pramene niečo vypovedajú, aj keď sú fakty náročné na dohľadanie. Keďže mala v Tokaji vinice a neskôr nejaké ešte dokúpila, začala po manželovej smrti obchodovať s vínom, ktoré bolo v tom čase veľmi žiadanou komoditou a dalo sa na ňom naozaj dobre zarobiť.
„Okrem toho poskytovala pôžičky a do prenájmu dávala svoj dom. Mala aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré vyplatila majiteľom, alebo zobrala do prenájmu a prenajímala ďalej za vyššiu cenu. Jednoducho bola šikovná a mala obchodného ducha. Zrejme ho podedila po svojom otcovi, obchodníkovi s textilom.“
Vyučené boli neformálne
Podľa slov PhDr. Tünde Lengyelovej, CSc., o Žofii vieme, že bola vzdelaná, vedela čítať a písať. V tom období bežný mešťan v multinacionálnych Košiciach ovládal minimálne 2 – 3 jazyky – maďarčinu, nemčinu, keďže tam bola aj relatívne veľká zložka slovenského obyvateľstva, pravdepodobne minimálne so služobníctvom vedela Žofia komunikovať aj po slovensky. Jej manžel bol vzdelanec, takže možno popri ňom niečo pochytila aj z latinčiny.
Podľa slov PhDr. Tünde Lengyelovej, CSc., o Žofii vieme, že bola vzdelaná, vedela čítať a písať. V tom období bežný mešťan v multinacionálnych Košiciach ovládal minimálne 2 – 3 jazyky – maďarčinu, nemčinu, keďže tam bola aj relatívne veľká zložka slovenského obyvateľstva, pravdepodobne minimálne so služobníctvom vedela Žofia komunikovať aj po slovensky. Jej manžel bol vzdelanec, takže možno popri ňom niečo pochytila aj z latinčiny.
Životný príbeh Žofie Titiliovej nie je typickým príkladom osudu vdov v spomínanom období, ale podľa názoru vedeckej pracovníčky nie je ani ojedinelým.
„Ženy boli v 16. – 17. storočí veľmi dôležitou súčasťou rodinného hospodárenia. Keď bol manžel obchodník či remeselník, jeho manželka sa, samozrejme, plnou mierou podieľala na rodinnom obchode či remesle. Tento fakt je podchytený aj v cechových štatútoch miest – vdova po majstrovi mohla za určitých podmienok sama ďalej viesť remeslo. Istým východiskom bolo vydať sa alebo dielňu predať, ale naozaj máme veľa príkladov žien – nielen z Košíc, ale z mnohých miest – ktoré jednoznačne ostávali vdovami práve preto, aby mohli dielňu či obchod viesť samy,“ vysvetľuje PhDr. Tünde Lengyelová, CSc.
„Pre ženy neexistoval štandardný postup profesionalizácie ako u mužov – od učňa cez tovariša až po majstra. Ženy boli vyučené len neformálne – remeslu sa naučili buď od otca, alebo keď sa vydali. Väčšinou sa potom aj manželstvá uzatvárali v rámci cechov – kolega si zobral dcéru svojho kolegu, aby remeslo zostalo v rodine.“
Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: doc. PhDr. Adriana Kičková, PhD., Mgr. Marek Šimček, FF– Katedra histórie
Uverejnené: 18. novembra 2025
