Ako prvý vystúpil doc. RNDr. Michal Černý, Ph.D., z Masarykovej univerzity v Brne s prednáškou Rozlišování a jednota v kontextu boje se zlem. Diferencoval dva prístupy k dobru a zlu. Prvý spojil s platonizmom a so schopnosťou analyticky poznávať stabilnú štruktúru dobra. Učiteľ v tomto nastavení plní predovšetkým funkciu autority, ktorá upriamuje žiaka na trvalé a nemenné dobro. Druhý prístup spojil s dynamickou premenou súčasnej spoločnosti, v ktorej sa diferencia dobra a zla odvíja prednostne od našej schopnosti rozlišovať a vnímať pritom druhého človeka, ktorého sa naše rozhodovanie dotýka. Učiteľ tu pomáha žiakom uvedomiť si, že je náročné dávať univerzálne odpovede na zložité otázky. Navyká klásť si otázku, či to, kam sme dospeli analytickou racionalitou, je aj v kontexte konania eticky prijateľné a správne. Zároveň docent Černý ukázal, že pri snahe zapojiť každého a pri dnešnej dostupnosti informácií sa porozumenie situáciám stáva čoraz zložitejším. Napokon zdôraznil, že hranica dobra a zla nevedie medzi „my a oni“, ale treba ju rozpoznať predovšetkým v nás samých.

Na druhý deň vystúpila Mgr. Ing. Mária Spišiaková, PhD., z Trnavskej univerzity s prednáškou Zlo ako existenciálny problém. Existenciálny pohľad na zlo dopĺňa pohľad ontologický, etický a filozoficko-teologický. Všíma si, čo sužuje človeka, čo narušuje jeho integritu, integritu rodiny, spoločnosti a prírody. Kladie si otázku, ako spracovať utrpené zlo a ako predchádzať tomu, aby sme ho sami spôsobovali. Doktorka Spišiaková navrhla konkrétny model na zvládanie vlastnej skúsenosti so zlom. Je ním budovanie reziliencie prostredníctvom tzv. salutogenézy. Ide o koncept vypracovaný Aaronom Antonovským. Zahŕňa potrebu mať isté metafyzické a náboženské porozumenie svetu (zrozumiteľnosť), pestovať vedomie, že máme vnútorné zdroje na zvládanie života (zvládnuteľnosť), a vieru, že sme schopní svoj život naplniť uskutočňovaním hodnôt (zmysluplnosť).

V strede týždňa sme si vypočuli doc. PhDr. ThLic. PaedDr. Gabrielu Genčúrovú, PhD., z Katolíckej univerzity v Ružomberku a jej prednášku Holistická reflexia problému zla v diele Jana Amosa Komenského: Teologicko-pedagogické a pansofické perspektívy. Na základe analýzy jeho diel predstavila zlo ako narušenie poriadku sveta, ktorého pozadím je strata orientácie a zneslobodnenie človeka. Upozornila na myšlienku, že zlo je podľa Komenského vo veľkej miere nevedomosťou, nie úmyselnou zlobou. Pramení z rozptýlenosti srdca, ktorú človek prekonáva disciplínou a vzdelávaním. Výchovu Komenský chápal ako cestu k múdrosti a cnosti, ktoré sú prekonaním rozkladu a dezorientácie. Ale keďže bez obnovy inštitúcií ostáva osobná obnova krehká, cesta k dobru sa neobíde bez nápravy spoločnosti. Náprava spoločných vecí je úlohou a výzvou, ktorá je kladená jednotlivcovi a ktorú nikdy neuskutoční „inžiniersky“, ale len ľudsky, to jest v nádeji.

Zlo v postfaktickej dobe a hľadanie ľudskej slobody