Katedra archeológie Filozofickej fakulty (KARCH FF) UKF v Nitre v spolupráci s Ponitrianskym múzeom v Nitre pripravila pre verejnosť prednášku s besedou s názvom Kým prepadnem horkej smrti, ktorá priblížila výsledky archeologického výskumu šibenice v Holíči. Prednáška bola sprievodným podujatím putovnej výstavy Tí, ktorí zhrešili. Holíčska šibenica vo svetle interdisciplinárneho výskumu, ktorá bola v múzeu prístupná do 15. apríla 2026. Premiéru mala v Holíči, nasledovala Skalica a Nitra, pričom jej ambíciou je výsledky výskumu prezentovať aj v mestách stredného a východného Slovenska.

Prepojili poznatky viacerých odborov
Výstava aj prednáška, ktorej autormi sú členovia výskumného tímu a zamestnanci Katedry archeológie FF UKF v Nitre, doc. PhDr. Stanislava Bönde Gogová, PhD., a PhDr. Daniel Bešina, PhD., priniesla výsledky prvého systematického archeologického výskumu historickej šibenice v Holíči, ktoré rozširujú poznanie o výkone trestu v stredoveku a novoveku v kontexte Slovenska aj strednej Európy. Výskum v rokoch 2022 – 2024 realizovala Katedra archeológie FF UKF v Nitre v spolupráci s ďalšími odborníkmi zo Slovenska, Česka a Poľska, pričom interdisciplinárny tím, ktorý v rámci výskumu prepojil poznatky z archeológie, histórie, antropológie a digitálnych rekonštrukcií, spoločne viedli PhDr. Daniel Bešina, PhD., a doc. PhDr. Stanislava Bönde Gogová, PhD.

Výstava Tí, ktorí zhrešili bola sumárom výsledkov výskumu šibenice v Holíči od jeho úplných začiatkov až po analýzy nálezov, ktoré prebiehajú dodnes. Formou roll-up bannerov a vitrín výstava návštevníkov previedla od historického kontextu mesta Holíč cez výsledky terénneho archeologického výskumu až po vizualizácie a 3D modely. Okrem modelu šibenice, originálnych artefaktov, napr. pozostatkov keramiky, kovových predmetov či kostrových nálezov nájdených jedincov, boli súčasťou výstavy aj digitálne rekonštrukcie tvárí popravených a audiovizuálny obsah.

 

Spomínaná prednáška s diskusiou Kým prepadnem horkej smrti účastníkom prostredníctvom video prezentácie a replík písomných, obrazových a mapových dobových dokumentov priblížila tematiku archeológie popravísk ako špecifickú oblasť archeologického výskumu, ktorá prepája materiálne zvyšky objektov výkonu spravodlivosti so širším historickým a antropologickým kontextom.

Docentka Stanislava Bönde Gogová v rámci prednášky predstavila rôzne typy šibeníc, ich situovanie v krajine, spôsoby lokalizácie a metodiku výskumu pomocou historických mapových, písomných a ikonografických prameňov a samotný archeologický výskum a prospekciu pomocou nedeštruktívnych metód, analýzy GIS a archeologického skúmania deštruktívnymi metódami. Priblížila spôsoby analýzy nálezov a výstupy výskumu s využitím interdisciplinárnych metód.

V ďalších slovách sa docentka venovala podrobnostiam konkrétneho výskumu v Holíči, historickému pozadiu mesta, situovaniu a identifikácii šibenice v krajine, rekonštrukcii jej podoby a samotnému výskumu šibenice a okolia, ktorý zahŕňal 4 výskumné etapy s 11 sondami. Zachytené stavebné zvyšky tvorili kameň, malta, kovové časti a pozostatky dreva. V súvislosti s výskumom holíčskej šibenice sa podarilo odkryť aj muníciu z obdobia 2. svetovej vojny.

Prvý systematický archeologický výskum popraviska
„Archeológia popravísk je u nás pomerne nový špecifický odbor archeológie, ktorý doteraz nebol systematicky riešený, hoci v zahraniční je archeologické skúmanie popravísk veľmi rozvinuté. Katedra archeológie Filozofickej fakulty UKF je prvým pracoviskom na Slovensku, ktoré realizovalo systematický archeologický výskum areálu popraviska. Prvým bol spomínaný výskum historickej šibenice v Holíči. Pracovali sme na ňom v rokoch 2022 – 2024, pričom spracovanie výsledkov prostredníctvom moderných analýz, ktoré súvisia najmä s kostrovými pozostatkami, prebieha doteraz,“ hovorí doc. Bönde Gogová.

  

Čo sa týka šibenice v Holíči, ide o dokumentačný archeologický výskum, pri ktorom odborníci postupovali v zmysle Zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Postupne naň získali dva projekty, podporené z finančnej rezervy predsedu vlády SR. Výstava je výsledkom prvého projektu Holíčska šibenica – od výskumu k prezentácii, na ktorý nadväzoval projekt Stopy minulosti cez holíčsku šibenicu: vedecké poznanie a kultúrna pamäť regiónu Záhorie. Oba projekty sú dôkazom toho, aká je pre komplexnosť výskumu a prezentáciu jeho výsledkov dôležitá interdisciplinarita.

„V rámci výskumu v Holíči sme spolupracovali s riaditeľom Záhorského múzea v Skalici, historikom, PhDr. Martinom Hoferkom, PhD., s archeológom a pamiatkarom, Mgr. Petrom Grznárom z Krajského pamiatkového úradu v Trnave, s antropológom, RNDr. Robinom Pěničkom., PhD., a prof. Josefom Ungerom z Ústavu antropológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Výskum sme konzultovali aj s poľským odborníkom, doc. PhDr. Danielom Wojtuckim, PhD., z univerzity vo Wroclavi, ktorý sa touto problematikou zaoberá už 20 rokov a na náš výskum sa bol aj osobne pozrieť. Nesmierne si vážime, že sme počas výskumu a realizácie výstupov projektov mali veľkú podporu od Mesta Holíč. Zaujímavosťou je aj fakt, že nám každú sezónu počas 3-ročného výskumu ako dobrovoľník pomáhal pán Marián Szegen z Holíča , čo si tiež veľmi ceníme,“ vyzdvihla docentka Bönde Gogová pomoc zo strany jednotlivcov a inštitúcií.

Muži od zhruba 18 do 60 rokov
PhDr. Daniel Bešina, PhD., v prednáške uviedol výsledky výskumu kostrových pozostatkov, nájdených v areáli holíčskej šibenice. Pozornosť vzbudili nielen informácie o nálezoch na kostiach, ktoré odhalili spôsob násilnej smrti či zranení odsúdených, ale aj ich tvárové rekonštrukcie.

Dr. Bešina spresnil, že sa problematike výskumu historických šibeníc venuje od roku 2017, kedy začal s výskumom šibeníc v regióne Gemer – Malohont. Išlo o prvý prieskum, kedy boli lokality šibeníc len identifikované. Až od roku 2022 sa začal realizovať prvý systematický výskum šibenice v Holíči a v roku 2025 výskum šibenice v Stupave, v ktorom sa aktuálne pokračuje.

„V Holíči sa podarilo odhaliť základy dvojstĺpovej murovanej šibenice, kde sa okrem architektonických zvyškov popraviska podarilo nájsť aj kostrové zvyšky popravených ľudí. Zatiaľ ich máme 13, niektoré kostry sú kompletnejšie zachované, niektoré len veľmi čiastočne. Keďže sme však celú lokalitu nepreskúmali, v areáli popraviska určite leží viac kostrových pozostatkov,“ hovorí Dr. Bešina.

 

Popravení „ožili“ v tvárových rekonštrukciách
V rámci skúmania kostier a ich príslušnosti k historickým obdobiam získali odborníci pozoruhodné údaje. Podľa analýzy C14 – prítomnosti rádioaktívneho uhlíka v kostiach – zistili, že kostra jedného muža pochádza z prelomu 10. – 11. storočia.

„To nás úplne šokovalo, tak sme analýzu urobili druhýkrát, a s rovnakým výsledkom. Nie sme si však istí, či tento jedinec vôbec nejako súvisí s popraviskom. Najviac kostrových zvyškov – sedem – sme podľa výsledkov analýz zaradili do 14. storočia, ďalšie do 16. storočia, jeden je z prelomu 17. – 18. storočia, obdobia, kedy už šibenice pomaly prestávali existovať a používať sa,“ doplnil Dr. Bešina.

Kosti majú na sebe znaky po poprave – hlavne obesením ale aj sťatím, keďže šibenica bola len časťou areálu popraviska, kde sa mohlo odsúdených nielen vešať, ale aj stínať, lámať v kolese či upaľovať. Telá sa potom nechávali v okolí šibenice, kde sa nepietne prihrabali zemou.

PhDr. Daniel Bešina, PhD., je autorom digitálnych tvárových rekonštrukcií, na ktorých v rámci multidisciplinarity spolupracoval s odborníkmi z Masarykovej univerzity v Brne.

„Kosti lebky sme 3D skenerom previedli do digitálneho priestoru, kde sa – ak boli nekompletné – doplnili o chýbajúce kosti. Podľa antropometrických dát sme na jednotlivé kosti umiestnili kraniometrické body, ktoré podľa pohlavia, veku a subtílnosti jedinca určili približnú hrúbku tkaniva. Spolu s antropológom sme potom pridávali svalovú hmotu a kožu,“ popisuje odborník postup prác pri tvorbe tvárových rekonštrukcií.

„Všetko ďalšie je už vo viac-menej hypotetickej rovine – tváram sme priradili farbu kože, očí, vlasov či účes, pri ktorom sme vychádzali z dobových účesov v historických prameňoch v danom období. Pri starších kostrách sme sa inšpirovali vizážou z dobových ikonografických zobrazení,“ dodal Dr. Bešina.

Text: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: autorka, PhDr. Daniel Bešina, PhD., FF – Katedra archeológie 

 

Uverejnené: 21. apríla 2026