Študijný program nadväzuje na bakalársky študijný program Predškolská a elementárna pedagogika, je zameraný na rozvíjanie a prehlbovanie kompetencií, ktoré študent získal v predchádzajúcom štúdiom. Študent si v programe rozširuje svoje teoretické poznanie, didaktické kompetencie a rozširuje svoje pedagogické zručnosti absolvovaním jednotlivých druhov pedagogických praxí. Prehlbuje si kompetencie spojené s vedeckou prácou, štúdia odbornej literatúry a výskumnej činnosti, ktorú sa učí tvorivo aplikovať do pedagogickej praxe. V priebehu štúdia sa dotvára jeho individuálna pedagogická mienka a kultivujú žiaduce profesijné vlastnosti učiteľa primárneho vzdelávania.     

Pri koncipovaní cieľov a obsahu predkladaného študijného programu s dôrazom na požadované kompetencie absolventa magisterského štúdia Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie, ktorý bude začínajúcim učiteľom prvého stupňa základnej školy, bolo potrebné brať do úvahy viaceré východiská. Sú nimi charakter, resp. špecifikum primárneho vzdelávania (nielen preukázať kompetencie z troch oblastí, ale preukázať kompetencie aj naprieč všetkými vzdelávacími oblasťami) a profil absolventa študijného programu.

Dosiahnuté kompetencie, resp. vedomosti a zručnosti absolventa predkladaného študijného programu sa vzťahujú k výkonu profesie nielen učiteľa prvého stupňa základnej školy (učiteľa primárneho vzdelávania), ale čiastočne aj pedagogického asistenta, vychovávateľa v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach, aj školského špecialistu a aj učiteľa materskej školy. V neposlednom rade je dôležitou požiadavkou na výkon tejto profesie fakt, že program svojou skladbou a smerovaním musí rešpektovať to, že absolvent magisterského štúdia musí mať rozvinuté zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti, aby sa dokázal ďalej vzdelávať, pretože je to v 21. storočí v jeho profesii nevyhnutnosťou. Tieto požiadavky na profil absolventa vyplývajú aj z kompetenčného profilu pedagogického zamestnanca, z požiadaviek na profesijné kompetencie začínajúceho učiteľa, učiteľa primárneho vzdelávania (učiteľa na 1.stupni ZŠ).

Absolvent magisterského štúdia predkladaného študijného programu sa stáva začínajúcim učiteľom prvého stupňa základnej školy (učiteľom primárneho vzdelávania). Má vedomosti a zručnosti na úrovni absolventa pregraduálnej prípravy, ktoré sú nevyhnutné pre vstup do jeho profesie.

Predkladaný profil absolventa magisterského študijného programu Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie disponuje a rešpektuje všetky oblasti profesijnej činnosti učiteľa, podkategórie učiteľa primárneho vzdelávania (učiteľa prvého stupňa základnej školy, a to vo všetkých troch kompetenčných rámcoch:

• žiak - kompetencie zamerané na poznanie a poznávanie žiaka vo výchovno-vzdelávacom procese,
• výchovno-vzdelávací proces – na prípravu učiteľa z oblasti plánovania a prípravy, realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho hodnotenia, a to z pohľadu reflexie rozvoja dieťaťa aj rozvoja učiteľa,
• učiteľ (profesijný rozvoj) – jeho profesijné kompetencie sú nasmerované na ďalšie vzdelávanie, na spoluprácu so školskou komunitou, s rodinou, so školskými zariadeniami a ďalšími inštitúciami.

Každú z uvedených kompetencií podporujú predmety v študijnom programe tak, aby bola naplnená požadovanými vedomosťami, súborom poznatkov, ktoré tvoria nevyhnutné predpoklady pre výkon a správne posúdenie činnosti v konkrétnej kompetencii. Tiež sa bralo do úvahy, aby tieto kompetencie boli sýtené aj požadovanými zručnosťami pre výkon učiteľskej profesie, t.j. schopnosťami, ktoré absolventi nadobudnú počas prípravy svojou praktickou činnosťou. Jednotlivé indikátory vedomostí a zručností viažuce sa k týmto trom oblastiam sú obsiahnuté v konkrétnych informačných listoch študijných jednotiek. 

Absolvent magisterského stupňa štúdia študijného odboru Učiteľstvo a pedagogické vedy sa vie orientovať a ovláda historické aj teoretické východiská výchovy a vzdelávania a jej medzidisciplinárne presahy a súvislosti. To je podporené profilovými predmetmi. Má relevantné poznatky a na ich základe vie identifikovať a akceptovať vývinové a individuálne charakteristiky žiaka mladšieho školského veku. Ovláda a vie rešpektovať zákonitosti psychického vývinu a osobitosti žiaka dieťaťa tohto veku. Vo svojom pedagogickom prístupe vie vysvetliť, diskutovať a argumentovať o metódach a nástrojoch identifikácie vývinových a individuálnych charakteristík žiaka. Pozná jeho vnútorné a vonkajšie podmienky učenia sa, ako aj jeho výchovno-vzdelávacie potreby. Rovnako vie identifikovať a akceptovať jeho sociokultúrne prostredie a jeho vplyv na vývin, výchovu a vzdelávanie. Má vedomosti a vo výchovno-vzdelávacej činností vie využívať metódy a nástroje pedagogickej diagnostiky, pri identifikovaní individuálnych charakteristík dieťaťa. Absolvent má solídny prehľad aj v sociálnej štruktúre spoločnosti, jej statike a dynamike, rozumie vzdelávacím potrebám i špecifikám rôznorodých sociálnych skupín.

Absolvent študijného programu disponuje vedomosťami v oblasti zákonitostí a princípov didaktiky primárneho vzdelávania, je zorientovaný a vie aplikovať do praktickej činnosti stratégie používané v tomto stupni vzdelávania s dôrazom na interdisciplinárne presahy obsahov vzdelávacích oblastí. Vo výchovno-vzdelávacom procese rešpektuje aktuálne vzdelávacie potreby. Rozumie a vie kriticky diskutovať o fázach a štruktúre výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho alternatívach v podmienkach základnej školy. Rovnako dokáže s odbornou (ale aj laickou) komunitou diskutovať o vzdelávacích koncepciách a teóriách výchovy. Pozná cieľové požiadavky na vedomosti a zručností žiakov, aby boli úspešní a pripravení pre nižšie sekundárne vzdelávanie, ovláda a do svojej pedagogickej stratégie dokáže premietnuť didaktiky všetkých oblastí výchovy a vzdelávania. Rozumie a ovláda zásady tvorby individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Absolvent dokáže samostatne plánovať výchovno-vzdelávací proces, realizovať ho a hodnotiť jeho priebeh a výsledky. Tieto vedomosti a zručnosti vychádzajú z dobrého poznania obsahu vzdelávania v štátnom a školskom vzdelávacom programe na úrovni ISCED 1. Absolvent má spôsobilosť zúčastňovať sa, kriticky hodnotiť a prísť s vlastnými námetmi, ktorými prispeje k tvorbe školského vzdelávacieho programu. Orientuje vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, pedagogickej a ďalšej školskej dokumentácii. Je spôsobilý samostatne plánovať, a to krátkodobo (príprava na vyučovanie) aj dlhodobo (časovo-tematické plány) a viesť svoju dennú pedagogickú dokumentáciu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a školským vzdelávacím programom v predprimárnom vzdelávaní. Ovláda zásady plánovania. Túto spôsobilosť získa absolvovaní priebežnej a súvislej pedagogickej praxe, ale aj v predmetoch zameraných na jednotlivé didaktiky. Absolvent disponuje vedomosťami a praktickými skúsenosťami z oblasti plánovania a projektovania predprimárneho vzdelávania v súlade so školským vzdelávacím programom, ako aj s triednym vzdelávacím programom s dôrazom na rešpektovanie vekového zloženia triedy a individuálnych potrieb žiakov v triede, ktoré vyplývajú z predchádzajúcej oblasti kompetencií - žiak. Absolvent dokáže realizovať a riadiť výchovno-vzdelávaciu činnosť v primárnom vzdelávaní, pozná rôzne stratégie  a možnosti pedagogickej intervencie na podporu učenia sa detí s dôrazom na ich aktívnosť, na podporu pozitívnej klímy a atmosféry v triede. Pozná rôzne metódy a formy hodnotenia učenia sa a správania žiakov, je schopný hodnotiť efekty učenia sa vzhľadom na stanovené kritériá, na spomínané vývinové a individuálne charakteristiky žiakov. Je pripravený používať školskú dokumentáciu a zaznamenávať priebeh realizácie procesu výučby.

Absolvent nadobudne zručnosti v obohacovaní obsahu výchovy a vzdelávania o aktuálne poznatky z príslušných výchovno-vzdelávacích oblastí, pričom dokáže vyberať obsah a aplikovať, resp. modifikovať ho pre aktuálne podmienky miestneho regiónu, v ktorom základná škola pôsobí. Absolvent nadobudne zručnosť nielen v spomínanom plánovaní, ale dokáže formulovať a operacionalizovať ciele výchovno-vzdelávacieho procesu s dôrazom na psychodidaktickú analýzu obsahu. V didaktickej rovine dokáže navrhovať a plánovať učebné činnosti a úlohy žiakom s rešpektom k ich individuálnym a vekovým osobitostiam v súlade s cieľmi a obsahom výchovy a vzdelávania. Absolvent, ako začínajúci učiteľ primárneho vzdelávania, nadobudne spôsobilosť, resp. zručnosť, vytvárať a funkčne využívať materiálno-technickú podporu. Dokáže spoluprácou s príslušnými odborníkmi a rodičmi žiakov prispieť k tvorbe individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Pri štruktúrovaní predmetov študijného programu bola ďalej rešpektovaná procesuálna stránka výchovno-vzdelávacieho procesu. V jadre predmetov sú predmetové didaktiky, resp. metodiky jednotlivých vzdelávacích oblastí a podoblastí. Tým sú riešené požiadavky na profesijné kompetencie učiteľa, ktoré sú potrebné pre procesuálnu stránku výchovno-vzdelávacieho procesu. Študent nadobudne špecifické vedomosti k jednotlivým pedagogicko-didaktickým stratégiám vo vyučovaní. Bude sa vedieť orientovať v metódach, formách a didaktických prostriedkoch v kontexte výchovno-vzdelávacieho procesu. Bude rozumieť a dokáže dodržiavať zásahy pedagogickej komunikácie, dokáže rozpoznať a rešpektovať faktory, ktoré pôsobia na atmosféru a klímu v triede, ich vplyv na učenie sa žiaka. Dokáže vysvetliť a brať do úvahy pri hodnotení výkonov žiaka psychodidaktické aspekty vyučovania. Vie zdôvodniť a vysvetliť výchovný potenciál obsahu vzdelávacích aktivít a dokáže sa kriticky pristúpiť k diskusii o výchovných a vyučovacích štýloch. Ako bolo vyššie uvedené, pozná a dokáže implementovať do obsahu výchovy a vzdelávania vhodné vzdelávacie stratégie s dôrazom na individuálne a vekové osobitosti žiakov, ako aj na atmosféru a klímu triedy. Dokáže samostatne využívať také metódy, formy a prostriedky vyučovania, ktoré podporujú aktívne učenie sa žiaka s dôrazom na kognitívno-komunikačný a konštruktivistický model učenia a ciele globálnej výchovy, pričom dokáže vybrať metódy a stratégie smerujúce k pozitívnemu sociálno-emocionálnemu rozvoju žiaka. Pri všetkých fázach vzdelávacej aktivity a v rôznych denných činnostiach dokáže vytvárať priestor pre aktívnu participáciu žiakov, pričom bude uplatňovať efektívnu pedagogickú komunikáciu. V rámci pedagogickej stratégie dokáže účelne a efektívne pracovať s učebnými zdrojmi a hmotnými aj nehmotnými didaktickými prostriedkami, dokáže funkčne využívať technologické a materiálne zariadenie základnej školy, resp. školskej triedy. Absolvent bude mať zručnosť v riadení učenia jednotlivých vekových skupín  žiakov. Svoje pedagogické zručnosti dokáže preukázať denne svojou flexibilitou, dokáže meniť naplánovanú činnosť vzhľadom k aktuálnej situácii v triede, v škole.

Z hľadiska kompetencií hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu absolvent bude mať vedomosti o princípoch pedagogickej reflexie a bude sa vedieť orientovať v evalvačných metódach a nástrojoch, a to vo vzťahu k hodnoteniu výsledkov edukácie detí, ako aj k hodnoteniu vlastnej pedagogickej činnosti. Pochopí možnosti akčného výskumu pre pedagogickú prax v primárnom vzdelávaní. Preukáže zručnosti z reflektovania vlastnej výchovno-vzdelávacej práce. Dokáže s kritickým pohľadom prijať, objasniť a argumentovať spätnú väzbu od kolegov, nadriadených pracovníkov školy, či rodičov, pri posudzovaní výchovno-vzdelávacej činnosti.

V záverečnej časti štúdia preukáže, že vie naplánovať, realizovať a vyhodnotiť pedagogický výskum za aplikácie relevantnej metodológie, dokáže spracovať kvantitatívne aj kvalitatívne dáta a vychádzať z nich pri ďalšej pedagogickej činnosti. Dokáže sa orientovať v odbornej literatúre, kriticky ju študovať a tvorivo využívať. Využíva pri tom schopnosti cudzojazyčnej komunikácie.

Absolvent tiež nadobudne kompetencie v oblasti plánovania a realizácie svojho profesijného rastu a sebarozvoja. Študijný program a jeho obsah vytvorí absolventovi priestor na vybudovanie si pozitívneho vzťahu k profesii učiteľa ako reprezentanta kultúry a dokáže sa s touto rolou stotožniť. Je pripravený zastávať jednotlivé roly učiteľa v súlade s odbornými požiadavkami, ktoré sú na učiteľa primárneho stupňa vzdelávania kladené. Z hľadiska nadobudnutých vedomostí dokáže posúdiť možnosti a limity vlastného kariérneho rastu v systéme súčasných možností rozvoja a dokáže zdôvodniť stratégiu svojho sebavzdelávania. Súčasťou plánovania svojho kariérového rastu má absolvent nadobudnutú schopnosť nadviazať spoluprácu a aktívne ju rozvíjať s aktérmi výchovy a vzdelávania a rovnako aktívne sa vie podieľať na rozvoji školy. Dokáže si takto stanoviť ciele a zvnútorniť si vzdelávaciu potrebu celoživotne sa vzdelávať. Okrem plánovania a realizácie svojho profesijného rastu bude mať vedomosti aj z oblasti kompetencií, ktoré vyplývajú z jeho kľúčovej a profesijnej roly a prostredia, v ktorom pôsobí – z podmienok základnej školy. Dokáže presne identifikovať a pozná význam svojej úlohy v procese primárneho vzdelávania a vie, že (ne)plnenie úloh súvisí nielen s profesijným rozvoj seba, ale celej školy. Dokáže reagovať inovatívnymi stratégiami na zmeny, ktoré prinesú kultúrno-spoločenské podmienky, prípadne sa budú viazať k legislatívnym zmenám, ale aj k zmenám v inštitucionálnych pravidlách školy. Bude mať schopnosti, ktoré mu umožnia zastávať tie roly učiteľa ktoré budú v súlade s odbornými požiadavkami praxe.

Absolvent bude mať kompetencie v podobe vedomostí a zručností, ktoré súvisia s kooperáciou s ďalšími pedagogickými a odbornými zamestnancami, ktorí sa tiež podieľajú na výchovno-vzdelávacom procese. Bude mať rozvinuté kompetencie aj v oblasti kooperácie so zákonnými zástupcami dieťaťa a kompetencie súvisiace s vlastným profesijným rastom a rozvojom. Tieto kompetencie sú dôkazom, že sa absolvent - začínajúci učiteľ stotožnil s profesijnou rolou, školou či školským zariadením. Bude tak pripravený na autonómny výkon svojej profesie a na ďalšie vzdelávanie a svoj profesijný rozvoj. To mu môže poskytnúť štúdium v doktorandskom študijnom programe alebo absolvovanie rigorózneho pokračovania. Absolvent je jazykovo a kultúrne gramotný a má vybudované spoločensky akceptované občianske postoje. 

Absolvent magisterského študijného programu Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie sa uplatní v súlade s Národnou sústavou povolaní, Zákonom č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláškou č. 1/2020 o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancov a Vyhláškou č. 361/2019 Z.z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji a Pokynom ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení ako:

• Učiteľ prvého stupňa základnej školy - Podľa zákona 138/2019 Z. z. - § 20 Kategórie pedagogických zamestnancov zodpovedných za uskutočňovanie školského vzdelávacieho programu, výchovného programu alebo za poskytovanie výchovy v zariadení sociálnej pomoci. Učiteľ prvého stupňa základnej školy ako podkategória, je zaradený do kategórie učiteľ.
• Učiteľ materskej školy - v prípade, ak v bakalárskom študijnom programe absolvoval obsahovo relevantný program. Vychádza sa zo zákona 138/2019 Z. z. - § 20 Kategórie pedagogických zamestnancov zodpovedných za uskutočňovanie školského vzdelávacieho programu, výchovného programu alebo za poskytovanie výchovy v zariadení sociálnej pomoci. Učiteľ materskej školy je zaradený do podkategórie učiteľ. Učiteľ materskej školy pri uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, žiakom alebo poslucháčom a zodpovedá za kvalitu priebehu a výsledky výchovy a vzdelávania. Podľa Pokynu ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení je v Časti II. vymedzený kompetenčný profil učiteľa materskej školy s vysokoškolským vzdelaním prvého aj druhého stupňa;
• Pedagogický asistent - ktorý podľa požiadaviek učiteľa, vychovávateľa v spolupráci s odbornými zamestnancami vytvára rovnosť príležitostí vo výchove a vzdelávaní, pomáha dieťaťu, alebo skupine detí pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér. (Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi: Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení);
• Vychovávateľ - pedagóg voľného času alebo animátor, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom a žiakom v školskom zariadení, voľnočasovom zariadení alebo v kultúrno–osvetových inštitúciách kde sa podieľa na uskutočňovaní výchovného programu a zodpovedá za kvalitu priebehu a výsledky výchovy a vzdelávania detí v čase mimo edukácie. Vychovávateľ je zaradený ako pedagogický zamestnanec, ale nevzťahujú sa na neho ďalšie podkategórie. Absolvent predkladaného študijného programu môže vykonávať profesiu vychovávateľa, bližšie je to špecifikované vo Vyhláške 1/2020, v Prílohe 1 - Kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ, diel 1- Učiteľ školy a školského zariadenia. Okrem iných možností vzdelania sa v dokumentoch uvádza aj študijný program, ktorý je zameraný na predškolskú pedagogiku, pričom ďalšie doplňujúce vzdelávanie sa nevyžaduje (Príloha 1 Vyhlášky 1/2020; oddiel B).
• Školský špecialista - v súlade so zákonom 138/2019 Z.z., jeho § 38 Školský špecialista vo výchove a vzdelávaní vykonáva činnosti v oblasti:

    a) výchovy a vzdelávania detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,

    b) využívania knižničných služieb a informačných služieb pre potreby výchovy a vzdelávania, aktualizačného vzdelávania, sebarozvoja žiakov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov alebo

    c) rozvoja športových zručností žiakov a získavania základov konkrétneho druhu športu v súlade so školským vzdelávacím programom.

    Keďže zákon predpisuje, že má ísť ide o vedomosti a zručnosti, resp. nadobudnuté kompetencie aspoň z jednej z uvedených oblastí, skladba vyučovacích predmetov predkladaného študijného programu zabezpečuje absolventovi s určitosťou prvé dve z uvedených oblastí.

Absolventi študijného programu sú pripravení pokračovať aj v treťom stupni vysokoškolského štúdia v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy. 

Informácie pre zahraničných uchádzačov

Poradenstvo a podpora pre študentov a uchádzačov so špecifickými potrebami