Cena Hudobného fondu pre nášho zamestnanca
Hudobný fond v Bratislave udelil prof. PhDr. Júliusovi Fujákovi, PhD. Prémiu za hudobnovedné dielo v oblasti vážnej hudby za monografiu "Emanácie hudobnej semiosféry" (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta 2018, 182 s., ISBN 978-80-558-1281-6). Autor zároveň obdržal aj Prémiu Hudobného fondu za publicistickú tvorbu, edičnú a propagačnú činnosť v období 2017/2018.
Popis titulu:
Nová knižná publikácia skladateľa nekonvenčnej hudby, estetika, kulutrológa a multiinštrumentalistu Júliusa Fujáka (1966) prináša v prvej časti hudobno-semiotické texty zamerané na hľadanie alternatívnych modelov hudobného znaku a semiózy hudby, ako aj analýzu koncepcií hudobnej semiotiky interdisciplinárneho muzikológa Petra Faltina (1939 – 1981) a existenciálneho semiotika Eera Tarastiho (1948). Ďalší blok tvoria prípadové štúdie o transgresii smrteľnosti v súčasnej hudbe, ako aj o poetike tvorby dvoch nedávno zosnulých veľkých osobností slovenskej hudobnej kultúry, resp. hudobno-intermediálneho umenia Mariána Vargu (1947 – 2017) a Milana Adamčiaka (1946 – 2017). Tretia časť obsahuje eseje o akosti rozličných hudobných diel, úvahy o vplyve teoretického myslenia na samotnú tvorbu hudby v intermediálnom kontexte (s uvedením príkladov z autorových umeleckých projektov), ako aj o výchove hudbou v troch pohľadoch a obdobiach (od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť).
Nová knižná publikácia skladateľa nekonvenčnej hudby, estetika, kulutrológa a multiinštrumentalistu Júliusa Fujáka (1966) prináša v prvej časti hudobno-semiotické texty zamerané na hľadanie alternatívnych modelov hudobného znaku a semiózy hudby, ako aj analýzu koncepcií hudobnej semiotiky interdisciplinárneho muzikológa Petra Faltina (1939 – 1981) a existenciálneho semiotika Eera Tarastiho (1948). Ďalší blok tvoria prípadové štúdie o transgresii smrteľnosti v súčasnej hudbe, ako aj o poetike tvorby dvoch nedávno zosnulých veľkých osobností slovenskej hudobnej kultúry, resp. hudobno-intermediálneho umenia Mariána Vargu (1947 – 2017) a Milana Adamčiaka (1946 – 2017). Tretia časť obsahuje eseje o akosti rozličných hudobných diel, úvahy o vplyve teoretického myslenia na samotnú tvorbu hudby v intermediálnom kontexte (s uvedením príkladov z autorových umeleckých projektov), ako aj o výchove hudbou v troch pohľadoch a obdobiach (od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť).
Z úvodu:
„Na hudbe je podmanivá, ako to raz vystihol Milan Adamčiak, radosť z tvorby a načúvania zvuku. Dalo by sa povedať, že v tejto priam barthesovskej rozkoši z myslenia zvukmi je vtelený aj istý druh symbiotickej alchýmie racionálnej kontemplácie a emocionálnej inteligencie. Možnože v prípade pôsobenia emanácií hudobnej semiosféry ide – čo si zas všimol experimentálny básnik Kamil Zbruž – o „skratku do iných dimenzií“. Pod podmienkou, že ide o dimenzie, ktoré sú vo vnútri i mimo mňa zároveň, vrátane tých, ktoré ma presahujú v druhom človeku predo mnou...“ (J. F.)
„Na hudbe je podmanivá, ako to raz vystihol Milan Adamčiak, radosť z tvorby a načúvania zvuku. Dalo by sa povedať, že v tejto priam barthesovskej rozkoši z myslenia zvukmi je vtelený aj istý druh symbiotickej alchýmie racionálnej kontemplácie a emocionálnej inteligencie. Možnože v prípade pôsobenia emanácií hudobnej semiosféry ide – čo si zas všimol experimentálny básnik Kamil Zbruž – o „skratku do iných dimenzií“. Pod podmienkou, že ide o dimenzie, ktoré sú vo vnútri i mimo mňa zároveň, vrátane tých, ktoré ma presahujú v druhom človeku predo mnou...“ (J. F.)
Text: doc. PhDr. Martin Hetényi, PhD. – prodekan pre vedu, výskum a postgraduálne formy štúdia FF
