L3-banner-media

Ako zatočiť s hrabošom poľným?

Začiatkom júna trnavskí poľnohospodári prostredníctvom tlačového brífingu priamo na poliach v oblasti Dolného Lopašova informovali verejnosť o kalamite hrabošov. Niektorí z nich už museli zaorať stovky hektárov zničenej pšenice, myš požiera aj porasty kukurice, cukrovej repy, úspešne prezimovať sa jej podarilo v porastoch repky. O tejto situácii informovali v ostatných dňoch viaceré médiá, nakoľko aktuálne ide o celoslovenský problém.
Profesor Ivan Baláž a dr. Filip Tulis z Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied UKF pritom na možné nebezpečenstvo upozorňovali už v marci. Monitoring hraboša poľného katedra realizuje v spolupráci s Regionálnou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou Trnava od roku 2015, nakoľko v roku 2014 bol hraboš premnožený v Trnavskom kraji a spôsobil obrovské škody na poľnohospodárskych kultúrach.
Premnoženiu napomáhajú mierna, suchá zima a porasty repky ozimnej
„Monitoring v marci potvrdil naše očakávania a predikcie z jesenného monitoringu o možnosti nástupu fázy vysokej početnosti hraboša poľného,“ vysvetľuje prof. Mgr. Ivan Baláž, PhD. „V dôsledku veľmi miernej a suchej zimy veľká časť populácie hraboša úspešne prezimovala a zapojila sa do rozmnožovania v roku 2019. Dalo sa to očakávať z dôvodu typických gradačných cyklov tohto druhu, ktoré sa opakujú v troj až päťročných intervaloch. Priaznivé meteorologické podmienky, bezorbové technológie a rozsiahle porasty repky ozimnej tomuto fenoménu len napomáhajú.“
Práve v týchto hustých porastoch sa môže hraboš poľný nekontrolovateľne a neohrozene rozmnožovať od apríla do kosenia. Nedostanú sa do nich ani predátori potravne viazaní na hraboša (dravé vtáky, sovy a drobné mäsožravce), ani človek s povolenou chemizáciou. „Za toto obdobie sú samice hraboša poľného schopné dvoch vrhov, takže populácia hraboša rastie geometrickým rádom,“ hovorí Mgr. Filip Tulis, PhD. „Preto môžeme porasty repky ozimnej označiť za akési inkubátory, z ktorých sa jedince hraboša poľného rozptyľujú do okolitých porastov, najmä po zbere úrody (kosbe repky).“
hraboš Bojnicky lucerka 10 2017 5
Diery kolónie hraboša poľného
Monitoring ako priorita
Podľa odborníkov z katedry ekológie a environmentalistiky existujú tri úrovne, ako predchádzať nadmernému premnoženiu hraboša poľného. „Prvou úrovňou je poznanie aktuálneho stavu, teda možnej hrozby,“ uvádza prof. Baláž. „Tu je jedinou možnosťou pravidelný a systematický monitoring tohto druhu na väčšej ploche a vo viacerých regiónoch. To si ale vyžaduje aktívne zapojenie rezortu poľnohospodárstva (Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR), vyčlenenie finančných prostriedkov, aby sa tento problém dostal do prioritných úloh rezortu poľnohospodárstva, ako aj rezortu životného prostredia.“
Pomôcť môže prirodzená predačná schopnosť dravcov a sov
Druhou úrovňou je podľa neho predchádzanie, resp. znižovanie, vysokých početností hraboša poľného pri premnožení. „Tu je ideálna príležitosť využiť biologickú ochranu, teda prirodzenú predačnú schopnosť dravcov a sov,“ pokračuje Ivan Baláž. „Najprv však musíme dravce do krajiny dostať inštaláciou hniezdnych polobúdok. Následne môžeme ich predáciu pomocou inštalácie drevených barličiek smerovať do tých plodín, do ktorých je potrebné. Ideálnymi druhmi na biologickú ochranu sú u nás sokol myšiar a myšiarka ušatá – druhy v našich podmienkach špecializované na lov hraboša poľného. Celé to má niekoľko výhod – jednak sa nejedná o konfliktné druhy, ktoré by konzumovali poľovnú zver a ako typické predátory reflektujú na stav koristi. Pri premnožení teda hniezdi veľa párov, dokonca aj dvakrát za sezónu, čo množstvo skonzumovaných hrabošov len znásobuje. Naopak, pri nedostatku koristi hniezdi menej párov. Dôležité je však mať vytvorené hniezdne príležitosti.“
No a neposlednou výhodou je cena. Tá sa pri inštalácii búdok a barličiek pohybuje v závislosti od počtu búdok rádovo v stovkách eur. Nízka je aj cena za rodenticídy – ak už bude musieť prísť k ich aplikácii, bude ich treba určite menej ako v prípade krajiny s nedostatkom dravcov.
hraboš
Hraboš poľný odchytený v živolovnej pasci
Homogénnu krajinu zmeniť na mozaikovitú
Treťou úrovňou je dlhodobé riešenie. „Na začiatok možno zvážiť množstvo pestovanej repky, to je však otázka trhu a treba chápať aj poľnohospodárov, ktorí pestujú to, čo predajú,“ vysvetľuje Filip Tulis. „Riešením by určite bola zmena homogénnej krajiny na mozaikovitú. Rozparcelovanie veľkých lánov polí na menšie polia. Taktiež výsadba stromoradí, vetrolamov, remízok. Takáto krajina je bohatšia na život a na rozdiel on homogénnej krajiny nevytvára ideálne podmienky na premnoženie hraboša poľného. To je však podmienené pozemkovými úpravami a množstvom ďalších problémov.“
Dvadsať búdok nestačí
Katedra ekológie a environmentalistiky spolupracuje na podpore biologickej ochrany so Západoslovenskou distribučnou, a. s., a s Ochranou dravcov na Slovensku, o. z., z ktorých iniciatívy vyšla aj marcová inštalácia dvadsiatky búdok na stĺpy elektrického vedenia. Osemnásť z nich je už obsadených hniezdnymi pármi sokola myšiara, čo podľa Filipa Tulisa odpovedá na to, či je v krajine dostatok prirodzených hniezdnych príležitostí. „Vysoká obsadenosť je odrazom dostatku potravy, o čom tento rok nie je pochýb,“ hovorí. „To zase ukazuje na fakt, že sokol myšiar je druhom ideálnym na biologickú ochranu. Na druhej strane by bolo asi naivné očakávať, že dvadsať búdok môže vyriešiť problém so stratami na úrode spôsobenými hrabošom. V území máme aj plochu s inštalovanými barličkami.“
Na vyhodnotenie údajov si však musíme počkať do jesene. „Každopádne štúdie zo zahraničia jasne ukazujú, že búdky a barličky dokážu znižovať škody spôsobené hrabošom pri jeho premnožení. V týchto prípadoch však boli inštalované stovky búdok a barličiek,“ uzatvára prof. Baláž.
hraboš 2
Sokol myšiar, sediaci na barličke s uloveným hrabošom poľným
Text: Mgr. Jana Krajčovičová, R – Oddelenie médií
Foto: archív I. B. a F. T.

Kontaktné informácie

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Tr. A. Hlinku 1, 949 74, Nitra
tel: +421 37 6408 111
e-mail:
IČO: 00157716
DIČ: 2021246590
IČ DPH: SK 2021246590
 
fb ikona icon instagram

Mediálni partneri

logo nitraden web logo dab
logo mlyny Nitricka logo web
logo centro male logo nr24
logo NISYS noveRE logo Divadelná Nitra 2018radio plus logo