Milovníci výtvarného umenia si iste prídu na svoje pri návšteve Ponitrianskeho múzea v Nitre. Obe autorky majú spoločných viac vecí – okrem lásky k výtvarnému umeniu, vášne pre farby a tvary, členstva v umeleckých organizáciách či pedagogického pôsobenia, sú obe absolventkami Katedry výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre. Obidve boli učiteľkami výtvarnej výchovy, založili celoslovenskú výtvarnú súťaž pre deti a mládež Svet ticha a zorganizovali desať ročníkov prezentácií detskej projektovej výtvarnej tvorby. Sú spoluautorkami vysokoškolských metodických publikácií, tiež lektorovali učebnice výtvarnej výchovy pre žiakov ZŠ. Obe žijú a tvoria v Nitre. Výstava ich obrazov v múzeu potrvá do 29. apríla.

Elena Nittnausová je rodáčkou z Nitry, na PF v Nitre skončila kombináciu výtvarná výchova a slovenský jazyk v roku 1972. „Mojimi pedagógmi boli pán Ľudovít Jelenák, pani Zdenka Dvořáková, ktorí nás učili maľbu, veľmi dobre si spomínam na pani Oľgu Felixovú, ktorá nám prednášala dejiny umenia, mali sme perfektného metodika pána Pavla Horvátha,“ spomína Elena Nittnausová.
„V spojení s Pedagogickou fakultou som v súvislosti s oboma mojimi predmetmi zostala aj po jej skončení, lebo po istom čase som začala robiť uvádzajúcu učiteľku študentov – budúcich pedagógov pre slovenský jazyk aj výtvarnú výchovu, pôsobila som vtedy na Základnej škole Levická a Cabajská. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť, myslím si, že aj pre nich, dúfam, že som im odovzdala čo najviac. Veľmi dobrú spoluprácu som mala aj s Ústavom literárnej a umeleckej komunikácie, kde som tiež robila uvádzajúcu učiteľku a s pani profesorkou Žilkovou sme nadviazali spoluprácu súvislosti s tvorbou učebných textov pre stredné aj vysoké školy.“

Ako dieťa Elena Nittnausová veľmi rada maľovala, po skončení strednej všeobecnovzdelávacej školy išla študovať na PF v Nitre. Ako vraví, denno-denne museli kresliť, maľovať, tvoriť... „Boli to celé poobedia, celé nedele, ktoré som trávila nad umeleckou tvorbou, ale mňa to veľmi bavilo,“ priznáva naša absolventka.
Keď po skončení PF začala učiť, s tvorbou neskončila. Najprv to boli len obrazy pre seba, rodinu, priateľov, neskôr, keď sa dali dokopy viacerí výtvarníci, začali chodiť na stretnutia učiteľov v Budmericiach. Tu sa zoznámili s akademickým maliarom Ferom Králom, ktorý ju veľmi ovplyvnil.
„Ako výtvarníci sme sa začali stretávať častejšie a vážnejšie, založili sme umeleckú skupinu PLAY-ART a s pomocou spomínaného akademického maliara Fera Krála a nebohého Paľka Siku sme sa dostali do Umeleckej besedy slovenskej. To nám umožnilo vystavovať nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, napríklad v Česku, Poľsku, Maďarsku, Slovinsku. Sú to desiatky výstav – samostatne aj s PLAY-ARTom,“ prezradila autorka, ktorá na výstave prezentuje diela v technike olejomaľby. Zobrazuje v nich abstraktné motívy, využíva monochromatickú farebnosť v kontrastnom prepojení s farebným detailom.

V roku 1975 absolvovala Pedagogickú fakultu druhá vystavujúca autorka Miloslava Salanciová, ktorá predstavuje diela v technike pastelu. Rodáčka z Bratislavy má na našu školu pekné spomienky, dala jej dobrý základ do profesionálneho života pedagogičky aj výtvarnej umelkyne. Zaujímavosťou je, že odmala inklinovala skôr k hudbe a chcela študovať estetiku v svojom rodnom meste, ale nevzali ju. Druhou voľbou bola pre ňu PF v Nitre a štúdium matematiky a výtvarnej výchovy, ale po Nežnej revolúcii napokon vyštudovala aj estetiku.
„Matematika je veľmi pekná, tvorivá a zaujímavá a výrazne sa odráža aj v mojich dielach. Keď sa prepojí s výtvarným umením, jedno druhé ovplyvňuje,“ prezrádza Miloslava Salanciová, mimochodom, tohtoročná okrúhla jubilantka, ktorej tvorba je známa na Slovensku i v zahraničí.
„V tejto výstave prezentujem výber z mojej tvorby, hlavne také práce, ktoré sú ovplyvnené hudobným umením. Hudobné motívy sú mi bližšie ako nejaké ťažké filozofické témy. Maľujem pri hudbe, dokonca mám už takých hudobných skladateľov či spevákov, ktorí mi posielajú svoje hudobné diela, aby som ich namaľovala, napríklad operná speváčka Nao Higano či pedagóg a skladateľ Ľuboš Bernáth.“
Autorka v tvorbe uplatňuje aj ďalší námet, ktorý je pre ňu tak trochu výzvou – hoci nie je krajinárka, väčšinou pod hlavičkou Krajského osvetového strediska v Nitre sa zúčastňuje plenérov. „Chcem byť v kolektíve, s kolegami, priateľmi, tak sa musím prispôsobiť. Krajinky maľovať neviem, urazila by som prírodu, preto robím skôr také pocitové, zážitkové diela, ktoré odrážajú moje momentálne vnímanie. Možno ma to aj nejakým spôsobom posúva dopredu,“ zamyslela sa výtvarníčka.

V mene Ponitrianskeho múzea v Nitre sa návštevníkom výstavy prihovorila jeho riaditeľka Mgr. Patrícia Žáčiková. Ako uviedla, výstava Obidve je súčasťou série výstav súčasných maliarov, pochádzajúcich z Nitry či pôsobiacich v jej blízkom okolí. Zámerom je predstaviť aktuálnu slovenskú takpovediac regionálnu výtvarnú tvorbu a ukázať subjektívny pohľad výrazných individualít na výtvarné umenie. V podobe obrazov Eleny Nittnausovej a Miloslavy Salanciovej priestory múzea spríjemnila abstrakcia, farebnosť a dynamika kompozícií.
Život a tvorbu oboch výtvarníčok predstavila kurátorka výstavy PhDr. Marta Hučková Kocianová. Autorky sú členkami kreatívnej nitrianskej skupiny PLAY-ART, ktorá sa prvýkrát predstavila nitrianskej verejnosti v decembri 1994 mimoriadne úspešnou výstavou v Nitrianskej galérii. Odvtedy sa jej členovia prezentovali na viacerých vydarených výstavách po celkom Slovensku. „Rok 2005 bol pre nich najvýznamnejším. Bol vstupom na slovenskú výtvarnú scénu – stali sa členmi najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku, Umeleckej besedy slovenskej založenej v roku 1921. Odvtedy s ňou pravidelne vystavujú na Slovensku i v zahraničí,“ poznamenala PhDr. Hučková Kocianová.

 

Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií

 

Uverejnené: 14. marca 2023