Absolvent našej univerzity majstrom sveta
Prvá reakcia Mateja Tótha v cieli: "Bola to pre mňa asi najjednoduchšia päťdesiatka v kariére. Všetko fungovalo perfektne, užíval som si ju, ďakujem aj fanúšikom, ktorí ma na trati povzbudzovali. Nešiel som na doraz, kotroloval si detaily, mal som aj rezervy. Už v úvode som sa cítil fajn, preto som sa odhodlal na dlhý únik."
Presne o 6.15 SELČ a 12.15 pekinského času sa rozozvučala na Národnom štadióne slovenská hymna, Matej Tóth ju odspieval a vďačne zlatú medailu pobozkal. "Navždy si zapamätám pocity, keď som vošiel na tento prekrásny štadión, keď som vyskočil na najvyšší stupeň, na našu hymnu. Teraz si môžem užívať titul majstra sveta a dúfam, že to nie je naposledy. Prelomil som atletickú históriu na Slovensku a vybojoval premiérové zlato. Na trati som sa zdržal len raz, keď som musel zájsť na toaletu a stratil som asi 25 sekúnd. Táto prestávka mi však pomohla, po 30-tom kilometri som si povedal, že môžem neustále udržiavať na čele v podstate komfortný náskok. Ustrážil som si pulz a vnímal aj otca, myslel som aj na moje dve dcérky a manželku doma."
Nadvláda Mateja Tótha, jeho sebavedomie, viera vo svoje sily bola obdivuhodná. "Ja som sa na preteky doslova tešil, spájali sa s nimi veľké očakávania, no nebol som v strese. Kontroloval som si pocity a záverečnú dvadsiatku všetko zo mňa spadlo, bez náznaku, alebo obáv, že by ma niekto mohol ohroziť. Musel som ísť aj na toaletu, to áno, takéto prestávky však patria k pretekom, aj keď neviem, či sa niekedy majster sveta takto zdržal. Mne sa to stalo prvýkrát v pretekoch, na tréningoch častejšie. Atmosféru na štadióne som si užíval, aj na okruhu, Slovákov akoby bolo viac ako Číňanov, aj so mnou bežali a povzbudzovali. Posledný kilometer mi svaly tvrdli, no nezabránili mi, aby som si užil záver a čestný okruh na štadióne. Do konca života si chcem pamätať tieto chvíle, objatie s otcom, to, čo som zažil na majstrovstvách Európy v Zürichu pri striebre sa so zlatom na svetovom šampionáte ešte znásobilo."
Tréner Matej Spišiak spočiatku počas pretekov zo seba nevyžaroval žiadne pocity, namäkko bol až v cieli. "Prežíval som všetko pokojne, posledných šesť kilometrov som už vedel, že Matej vyhrá a mohol som sa oddať radosti. Emócie teraz so mnou trasú, byť majstrom sveta je niečo neuveriteľné. Druhý rok za sebou sa Matej pripravil na vrcholné podujatie tak, že získal pre Slovensko medailu. Takéto chvíle si treba užiť, dúfam, že to bude impulz pre celú slovenskú atletiku i šport. Boli aj slzy a aj budú, nepamätám si, kedy hrali slovenskú hymnu na vrcholnom podujatí."
(Zdroj: text - TASR, fotografie - www.matejtoth.sk)
S Matejom Tóthom, ktorý na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre absolvoval štúdium žurnalistiky, sme uverejnili aj rozhovor (Náš čas 04/2014, str. 17).
